Analyticky môžeme krivku v 2D zadať :
Príklad: Majme kružnicu so stredom v bode S[0,0] a polomerom r
Applet Select one point on circle.
Zostrojenie interpolačnej krivky spočíva v konštrukcii krivky, ktorá prechádza danými uzlovými bodmi. V numerickej matematike sa na výpočet určitého integrálu používajú interpolácie pomocou polynómov. V počítačovej grafike sa interpolácia používa na zostrojovanie kriviek pre zadané riadiace body, ktorými interpolačná krivka prechádza. Problémom je určenie hodnoty parametra, pre ktorý získame daný riadiaci (určujúci) bod interpolačnej krivky. Najznámejšia interpolačná krivka je Fergusonova kubika. Názov kubika sa používa pre krivky 3. stupňa.
Túto krivku zaviedol v roku 1964 J. C. Ferguson. Je určená dvoma riadiacimi bodmi V1 a V2 a hodnotami vektorov v týchto bodoch v1 a v2. Krivka začína v bode V1 a končí v bode V2. Tvar krivky je určený smerom a veľkosťou dotykových vektorov v1 a v2. Ak sú obidva vektory nulové, výsledná krivka bude úsečka.
Fergusonova kubika má tvar :
| 2 -2 1 1 | | V1 |
B(t)= T . | -3 3 -2 -1 |.| V2 |,
| 0 0 1 0 | | v1 |
| 1 0 0 0 | | v2 |
kde T = | t3, t2, t, 1 |, t
∈
<0,1>.Úpravou dostaneme
B(t) = V1*F1(t) + V2*F2(t) + v 1*F3(t) + v2*F4(t),
kde
F1(t) = 2t3 - 3t2 +1
F2(t) = 2t3 + 3t2
F3(t) = t3 - 2t2 +t
F4(t) = t3 - t2.
Fergusonova kubika
Linky:Majme daných n+1 riadiacich bodov {P0, P1,...,Pn}. Chceme nájsť krivku, ktorá interpoluje tieto riadiace body (prechádza nimi) a je lokálne upravovateľná (pri zmene riadiaceho bodu sa zmení krivka len lokálne). Krivku zadefinujeme pre každý jej segment <Pi, Pi+1> pomocou prislušných riadiacich bodov a vektorov (Pi+1 - Pi-1)/2 a (Pi+2 - Pi)/2.
Aplikovaním týchto hodnôt do Fergusonovej kubiky dostaneme
| Pi-1 |
B(t)= [ 1 t t2 t3] M | Pi |
| Pi+1 |
| Pi+2 |
kde
| 2 -2 0 1 |
M = 1/2 | -1 0 1 -1 |
| 2 -5 4 -1 |
| -1 3 -3 1 |
Túto maticovú reprezentáciu môžeme aplikovať na všetky segmenty okrem prvého a posledného kde hodnoty Pi-1 a Pi+2 nevieme a preto ich musíme dodefinovať alebo určiť nejakou metódou.
Pre aproximačnú krivku máme daných niekoľko bodov, ale väčšinou nepožadujeme, aby nimi prechádzala. Základ konštruovania takýchto kriviek položili Bézier a Casteljau v rokoch 1959-62 a spočíva v aproximácii danej krivky pomocou riadiaceho polygónu (lomenej čiary), ktorá určuje výsledný tvar krivky.
Parabola je jednoznačne daná dvoma svojimi bodmi a dotyčnicami v nich.
Ratio
Pre úsečku AC, kde bod B
∈
AC definujeme ratio (ABC) = (B-A)/(C-B).
Potom
1. Zostrojíme body E, F :
E : ratio(AED) = r ( <=> E = (1-t)*A + t*D )
F : ratio(DFC) = r ( <=> F = (1-t)*D + t*C )
2. Zostrojíme bod B :
B : ratio(EBF) = r ( <=> B = (1-t)*E + t*F )
3. B je bod paraboly prislúchajúci parametru t