/* Javascriptovy subor otazok z pocitacovej grafiky - upozornenie !!! doporucujem precitat pred editovanim defaultny oddelovac je # -aj uplne na konci kazdeho test musi byt # - */ var oddelovaci_znak='#';// oddelovaci znak zo stringu v datach // objekt pre navratenie hodnoty poctu prvkov v kapitole a pocte lahkych stred. taz a tazkych otazok function Obj1(pocet,min,stred,max,typu1,typu2,typu3,typu4) { // konstruktor triedy Obj1 this.P = pocet; this.A = min; this.B = stred; this.C = max; this.T1 = typu1; this.T2 = typu2; this.T3 = typu3; this.T4 = typu4; } var verzia_databazy="1.0.1"; var pocet_kapitol; var test=new Array(); var obj = new Obj1(0,0,0,0,0,0,0,0); // vytvorenie nového objektu (instancia) function load_data() { pocet_kapitol=19; //glogalne premene var p=0; /* otazky su formulovane : (jednotlive odseky su oddelene # ) ---------------------------------------------------------------- 1 = cislo kapitoly; 2 = typ otazky; - od tejto hodnoty potom zavisi dalsi obsah --------------------------------------------------------------- ak typ otazky = 1 tak je to nasledovna schema 3 = narocnost otazky 4 = otazka 5=odpoved1; 6=odpoved2; 7=odpoved3; 8=odpoved4; 9=spravne riesenie (zakodovane) spravne 1 moznost = 1 spravne 2 moznost = 2 spravne 3 moznost = 4 spravne 4 moznost = 8 1+2 = 3 apod. 10=kod 11=kod+spravne riesenie --------------------------------------------------------------- ak typ otazky = 2 tak je to nasledovna schema//OK 3 = narocnost otazky 4 = otazka 5=obrazok1; 6=obrazok2; 7=obrazok3; 8=obrazok4; ---------------------------------------------------------------------- ak typ otazky = 3 /OK 3 = narocnost otazky 4 = otazka; 5 = obrazok k otazke; 6=odpoved1; 7=odpoved2; 8=odpoved3; 9=odpoved4; ---------------------------------------------------------------- ak typ otazky = 4 tak je to nasledovna schema 3 = narocnost otazky 4 = otazka 5=obrazok k otazke; 6=obrazok1; 7=obrazok2; 8=obrazok3; 9=obrazok4; ---------------------------------------------------------------- */ //rasterizacia test[p++]='1#1#1#Čo udáva parameter q v analytickom vyjadrení priamky y= mx+q?#posun na osi y#posun na osi z#posun na osi x#súradnicu x#20#6787#16451#'; test[p++]='1#1#1#V ktorom prípade pri rasterizácii úsecky vzorkujeme podľa osi y? (m je smernica)#ak |m|>1#ak |m|<1#ak |m|=ła#ak m=1#20#6787#16451#'; test[p++]='1#1#1#Ktorý z algoritmov pre rasterizáciu úsečky využíva len celočíselné operácie?#DDA algoritmus#Bresenhamov algoritmus#aj DDA aj Bresenhamov algoritmus#ani jeden z nich#20#4589#18599#'; test[p++]='1#1#1#Ktoré zo zadaní kružnice je parametrické vyjadrenie? #(x-xc)²+ (y-yc)²-r² = 0#x = xc + r * cos(a), y = yc + r * sin(a),pre a Î<0, 2pi>#r² = (x-xc)² + (y-yc)²#r² = (x-xc)³ + (y-yc)³#20#2038#7006#'; test[p++]='1#1#1#Zo symetrie kružnice podľa osi x a y vyplýva, že pri rasterizácii nám na vykreslenie stačí vypočítať:#1/4 oblúka kružnice#1/2 oblúka kružnice#1/8 oblúka kružnice#1/5oblúka kružnice#20#4586#12199#'; test[p++]='1#1#1#Pri rasterizácii elipsy stačí na vykreslenie všetkých bodov elipsy vypočítať:#1/4 oblúka elipsy#1/2 oblúka elipsy#1/8 oblúka elipsy#1/5 oblúka elipsy#20#2423#1008#'; test[p++]='1#1#1#Bod je vonkajší ak polpriamka rovnobežná s osou x vychádzajúca z tohto bodu pretne mnohouholník:#nepárnym počtom prienikom#párnym počtom prienikov#vo vrchole#na každej hrane#20#2825#7917#'; test[p++]='1#1#1#Bod je vnútorný ak polpriamka rovnobežná s osou x vychádzajúca z tohto bodu pretne mnohouholník:#nepárnym počtom prienikom#párnym počtom prienikov#vo vrchole#na každej hrane#20#4095#11846#'; test[p++]='1#1#1#Vlnový algoritmus možno použiť:#kedykoľvek#pre 4-súvislé oblasti#pre 8-súvislé oblasti# pre 7- súvislé oblasti#20#4070#5163#'; test[p++]='1#1#1#Ktorý algoritmus zmenšuje hĺbku rekurzie?#Skanovací algoritmus#Vypĺňanie podľa parity#Vlnový algoritmus#DeBoorov algoritmus#20#1153#1424#'; test[p++]='1#1#2#Kedy možno použiť Vlnový algoritmus?#kedykoľvek#pre 4-súvislé oblasti#pre 8-súvislé oblasti# pre 7- súvislé oblasti#30#4070#5163#'; test[p++]='1#1#2#Ktorý z algoritmov zmenšuje hĺbku rekurzie?#Skanovací algoritmus#Vypĺňanie podľa parity#Vlnový algoritmus#DeBoorov algoritmus#30#1153#1424#'; test[p++]='1#1#2#Na reprezentáciu hrán pri riadkovo skanovaciom algoritme používame TABUĽKU HRÁN.Táto tabuľka obsahuje okrem iných údajov aj:#minimálnu y- ovú súradnicu hrany#maximálnu x- ovú súradnicu hrany#maximálnu y- ovú súradnicu hrany#maximálnu z- ovú súradnicu hrany#30#9457#18649#'; test[p++]='1#1#2#Ktoré tri údaje obsakuje Tabuľka hrán pri riadkovo skenovacom algoritme?#minimálnu y- ovú súradnicu hrany, x- ovú súradnicu bodu s minimálnou y- ovou súradnicou, prevrátenú hodnotu smernice#maximálnu y- ovú súradnicu hrany, x- ovú súradnicu bodu s minimálnou y- ovou súradnicou, prevrátenú hodnotu smernice#maximálnu y- ovú súradnicu hrany, x- ovú súradnicu bodu s minimálnou y- ovou súradnicou, hodnotu smernice danej hrany#minimálnu x- ovú súradnicu hrany, x- ovú súradnicu bodu s minimálnou z- ovou súradnicou,hodnotu smernice#30#9040#12304#'; test[p++]='1#1#2#Tabuľka aktívnych hrán obsahuje hrany:#ktoré pretína aktuálna skanovacia priamka#všetky#ktoré majú rovnaké minimálne y- ové súradnice#ktoré majú rovnaké maximalne y- ové súradnice#30#3455#3005#'; test[p++]='1#1#2#Ktoré z nasledujúcich vyjadení patrí elipse?#x = xc + a * cos(a) y = yc + b * sin(a), pre a Î <0, 2p>#x = xc + r * cos(a) y = yc + r * sin(a ), pre a Î <0, 2p>#x = a + xc * cos(a) y = b + yc * sin(a), pre alfa z <0, 2p>#x = 2a + xc * cos(a) y = 2b + yc * sin(a), pre alfa z <0,p>#30#9040#11511#'; test[p++]='1#1#2#Analytické vyjadrenie priamky, na ktorej ležia body [15,4], [11,16] je:#y=-x+49#y=-3x+49#y=5x-16#y=x+32#40#1707#7897#'; test[p++]='1#1#3#Aké je analytické vyjadrenie priamky, na ktorej ležia body [15,4], [11,16]?#y=-x+49#y=-3x+49#y=5x-16#y=x+32#40#1707#7897#'; test[p++]='1#1#3#Vypočítajte hodnotu d(3) podľa Bresenhamovho algoritmu pre rasterizáciu kružnice ak jej stred je v bode(5,5) a r=3.Výsledok je:#3#30#5#20#40#3455#3687#'; test[p++]='1#1#3#Vypočítajte súradnice bodu kružnice S(5,5), r=3, pre druhú iteráciu a pre prvý oktant.Výsledok je:#(6,8)#(7,7)#(6,7)#(6,6)#40#2131#289#'; test[p++]='1#1#3#Vypočítajte súradnice bodu kružnice S(5,5), r=3, pre prvú iteráciu a pre prvý oktant.Výsledok je:#(6,8)#(7,7)#(5,8)#(6,6)#40#1540#2088#'; test[p++]='1#1#3#Vypočítajte súradnice bodu kružnice S(5,5), r=3, pre tretiu iteráciu a pre prvý oktant.Výsledok je:#(6,8)#(7,7)#(6,7)#(6,6)#40#3455#3346#'; test[p++]='1#1#3#Tabuľka hrán pri riadkovo skenovacom algoritme obsahuje tri údaje. Ktoré?#minimálnu y- ovú súradnicu hrany, x- ovú súradnicu bodu s minimálnou y- ovou súradnicou, prevrátenú hodnotu smernice#maximálnu y- ovú súradnicu hrany, x- ovú súradnicu bodu s minimálnou y- ovou súradnicou, prevrátenú hodnotu smernice#maximálnu y- ovú súradnicu hrany, x- ovú súradnicu bodu s minimálnou y- ovou súradnicou, hodnotu smernice danej hrany#minimálnu x- ovú súradnicu hrany, x- ovú súradnicu bodu s minimálnou z- ovou súradnicou,hodnotu smernice#40#9040#12304#'; test[p++]='1#1#3#Ktoré hrany obsahuje tabuľka aktívnych hrán?#ktoré pretína aktuálna skanovacia priamka#všetky#ktoré majú rovnaké minimálne y- ové súradnice#ktoré majú rovnaké maximalne y- ové súradnice#40#3455#3005#'; //orezavanie a prienik test[p++]='2#1#1#Obálka znaku je:#výška znaku#počet znakov v texte#okno do ktorého znak patrí#minimálny obdĺžnik v ktorom je znak obsiahnutý#20#1946#15034#'; test[p++]='2#1#2#Po koľkých krokoch sa v najhoršom prípade skončí algoritmus postupného delenia pre orezávanie.#nlog(n)#log(n)#n+log(n)#po 100 krokoch#30#8893#25460#'; test[p++]='2#1#3#Orež úsečku s koncovými bodmi A=(3,12), B=(15,2) do okna O : X_min=4, X_max=12, Y_min=1, Y_max=10. Nové koncové body budú:#X=(12,9/2),Y=(27/5,10)#X=(4,77/6),Y=(17/5,7)#X=(6,7/2),Y=(16/5,10)#X=(12/3,3),Y=(6/5,6)#40#2047#4070#'; test[p++]='2#1#3#Orež úsečku s koncovými bodmi A=(3,1), B=(12,10) do okna O : X_min=5, X_max=8, Y_min=2, Y_max=9. Nové koncové body budú:#X=(9,11),Y=(8,6)#X=(5,21),Y=(3,7)#X=(2,4),Y=(6,8)#X=(5,3),Y=(8,6)#40#1358#9073#'; test[p++]='2#1#1#Ak oba koncové body úsečky majú súradnicu X>X_max, potom:#úsečka pretína okno#celá úsečka leží vpravo od okna#celá úsečka leží vľavo od okna#celá úsečka leží v okne#20#4688#16392#'; test[p++]='2#1#2#Máme okno určenému priamkami: y=6,y=9,x=0,x=4.Patrí bod (3,8) tomuto oknu?#áno#nie#nedá sa rozhodnúť#neviem#30#1540#1708#'; test[p++]='2#1#2#Patrí bod (13,4)oknu xmin=12, ymin=5, xmax=30, ymax=20?#áno#nie#nie je to bod#nedá sa rozhodnúť#30#2131#326#'; test[p++]='2#1#1#Ak oba koncové body úsečky majú súradnicu Y>Y_max, potom:#úsečka pretína okno#celá úsečka leží nad oknom#celá úsečka leží pod oknom#celá úsečka leží v okne#12#6970#17473#'; test[p++]='2#1#1#Úsečka celá leží v okne ak:#oba jej koncové body ležia mimo okna#pretína okno dvakrát#oba jej koncové body ležia v okne#aspoň jeden jej koncový bod leží v okne#20#1353#1968#'; test[p++]='2#1#1#Bod (x,y) je v okne ak:#X_min<=X<=X_max, Y_min<=Y<=Y_max#X_min=X<=X_max, Y_min<=Y<=Y_max#X_min<=X<=Y_max#X_min>=X>=X_max, Y_min>=Y>=Y_max#20#4772#8569#'; test[p++]='2#1#1#Je bod (13,4) vo vnútri okna: xmin=12, ymin=5, xmax=30, ymax=20?#áno#nie#nie je to bod#nedá sa rozhodnúť#20#2131#326#'; test[p++]='2#1#1#Ktorý z algoritmov pre orezávanie úsečky, vynecháva operácie delenia a násobenia?#Cohen - Sutherlanda#Algoritmus postupného delenia#ani jeden ho nevynecháva#Vlnový algoritmus#20#1707#7210#'; test[p++]='2#1#1#Je bod (3,8) vo vnútri okna určeného priamkami: y=6,y=9,x=0,x=4?#áno#nie#nedá sa rozhodnúť#neviem#20#1540#1708#'; test[p++]='2#1#1#Máme zadané okno O₃ ako prienik dvoch okien: O₁: xmin=2, y_min=2, x_max=20, y_/max=22, O2: x_min=10, y_min=0, x_max=25, y_max=15.Patrí bod (18,17) oknu O₃?#ano#nie#nedá sa rozhodnúť#prienik neexistuje#20#1540#1898#'; test[p++]='2#1#2#Ak máme zadané okno O₃ ako prienik dvoch okien: O₁: xmin=2, y_min=2, x_max=20, y_/max=22, O2: x_min=10, y_min=0, x_max=25, y_max=15.Patrí bod (18,17) oknu O₃?#ano#nie#nedá sa rozhodnúť#prienik neexistuje#30#1540#1898#'; test[p++]='2#1#2#Vyšetrite polohu úsečky zadanej koncovými bodmi A=(4,6), B=(12,8) vzhľadom na okno O : X_min=3, X_max=13, Y_min=3, Y_max=9.#úsečka leží v okne#úsečka je celá mimo okna#úsečka pretína okno v 1 bode# úsečka pretína okno v dvoch bodoch#30#3979#22584#'; test[p++]='2#1#2#Vyšetrite polohu úsečky zadanej koncovými bodmi A=(4,10), B=(12,5) vzhľadom na okno O : X_min=3, X_max=13, Y_min=3, Y_max=9.#úsečka leží v okne#úsečka je celá mimo okna#úsečka pretína okno v 1 bode# úsečka pretína okno v dvoch bodoch#30#1707#8584#'; test[p++]='2#1#2#Vyšetrite polohu úsečky zadanej koncovými bodmi A=(8,6), B=(22,1) vzhľadom na okno O : X_min=5, X_max=18, Y_min=3, Y_max=10.#úsečka leží v okne#úsečka je celá mimo okna#úsečka pretína okno v 1 bode# úsečka pretína okno v dvoch bodoch#30#9040#13097#'; test[p++]='2#1#2#Vyšetrite polohu úsečky zadanej koncovými bodmi A=(3,7), B=(11,11) vzhľadom na okno O : X_min=5, X_max=18, Y_min=3, Y_max=10.#úsečka leží v okne#úsečka je celá mimo okna#úsečka pretína okno v 1 bode# úsečka pretína okno v dvoch bodoch#30#3455#4028#'; test[p++]='2#1#3#Nájdite priesečníky úsečky zadanej dvoma bodmi A=(0,3), B=(7,10) s oknom O: X_min=2, X_max=10, Y_min=2, Y_max=8.#P₁=(5,5), P₂=(5,2)#P₁=(5,8), P₂=(2,5)#P₁=(8,5), P₂=(5,2)#P₁=(18,6), P₂=(5,2)#40#9040#13097#'; test[p++]='2#1#3#Aká je poloha úsečky zadanej koncovými bodmi A=(4,10), B=(12,5) vzhľadom na okno O : X_min=3, X_max=13, Y_min=3, Y_max=9.#úsečka leží v okne#úsečka je celá mimo okna#úsečka pretína okno v 1 bode# úsečka pretína okno v dvoch bodoch#40#1707#8584#'; test[p++]='2#1#3#Aká je poloha úsečky zadanej koncovými bodmi A=(8,6), B=(22,1) vzhľadom na okno O : X_min=5, X_max=18, Y_min=3, Y_max=10.#úsečka leží v okne#úsečka je celá mimo okna#úsečka pretína okno v 1 bode# úsečka pretína okno v dvoch bodoch#40#9040#13097#'; test[p++]='2#1#3#Patrí bod (3,8) oknu určenému priamkami: y=6,y=9,x=0,x=4?#áno#nie#nedá sa rozhodnúť#neviem#40#1540#1708#'; test[p++]='2#1#3#Patrí bod (13,4)oknu xmin=12, ymin=5, xmax=30, ymax=20?#áno#nie#nie je to bod#nedá sa rozhodnúť#40#2131#326#'; //krivky a plochy test[p++]='3#1#1#Aké je implicitné zadanie krivky?# F(x,y) = 0 #y = f(x)# x = x(t), y = y(t)# x = x(y); y = y(x)#11#3455#3005#'; test[p++]='3#1#1#Aké je explicitné zadanie krivky?# F(x,y) = 0 #y = f(x)# x = x(t), y = y(t)# x = x(y), y = y(x)#11#8977#26118#'; test[p++]='3#1#1#Aké je parametrické zadanie krivky?# F(x,y) = 0 #y = f(x)# x = x(t), y = y(t)# x = x(y); y = y(x)#11#9040#13097#'; test[p++]='3#1#1#Bersteinov polynóm sa používa na vyjadrenie bodu, ktorý patrí:#B- splajnovej krivke#Bezierovej ploche#Bezierovej krivke#Bersteinovej krivke#11#2131#363#'; test[p++]='3#1#1#Casteljauvov alg. môžeme použiť na výpočet :#B- splajnovej krivky#Bezierovej krivky#Fergusonovej kubiky#Bersteinovej krivky#11#6134#3569#'; test[p++]='3#1#1#Koľkými riadiacimi vrcholmi je určená Bezierova krivka 2. stupňa?#dvomi#štyrmi#tromi#piatimi#11#1164#3400#'; test[p++]='3#1#1#Koľkými riadiacimi vrcholmi je určená Bezierova krivka 3. stupňa?#tromi#dvomi#jedným#štyrmi#11#9040#13890#'; test[p++]='3#1#1#Bilineárna Coonsova záplata je daná:#2 krivkami C₁(u),C₂(v), u Î <0,1>,v Î <0,1>, so spoločnými rohovými bodmi#4 rohovými bodmi A,B,C,D #4 krivkamiC₁(u),C₂(u),G₁(v),G₂(v), u Î <0,1>,v Î <0,1> so spoločnými rohovými bodmi#ľubovoňými bodmi v priestore#11#6893#22072#'; test[p++]='3#1#1#Krivka, ktorá prechádza zadanými uzlovými bodmi sa nazýva:#interpolačná#aproximačná#explicitná#imlicitná#11#7555#7834#'; test[p++]='3#1#1#Fergusonova kubika je krivka:#inerpolačná#aproximačná#parametrická#explicitná#11#1129#8816#'; test[p++]='3#1#1#Ktorý druh kriviek odstraňuje problém so zvyšovaním stupňa krivky po pridaní vrcholov?#B- splajnové#Bezierove#Fergusonova kubika#Coonsova kubika#11#3711#4026#'; test[p++]='3#1#1#Koľkými riadiacimi vrcholmi je definovaná Coonsova kubika?#piatimi#tromi#štyrmi#dvoma#11#6779#22491#'; test[p++]='3#1#2#Bersteinov polynóm B⁰₀ (t) nadobúda hodnotu:#B⁰₀ (t) = 0#B⁰₀ (t) = 1 #B⁰₀ (t) = nekonečno#B⁰₀ (t) = 2#30#3065#3987#'; test[p++]='3#1#2#Bersteinov polynóm B⁰₀ (0.2) nadobúda hodnotu:#B⁰₀ (t) = 0#B⁰₀ (t) = -1.3#B⁰₀ (t) = 1#B⁰₀ (t) = -1#30#4911#11717#'; test[p++]='3#1#2#Aké sú súradnice začiatočného bodu Coonsovej kubiky ak poznáte:V0=(1,2),V1=(5,3),V2=(3,4)#(3,4)#(4,3)#(5,2)#(2,3)#30#3455#3346#'; test[p++]='3#1#2#Aká je hodnota Bersteinovho polynúmu B_2,3 (0.2)#0.44#0.096#0.025#0.26#30#9040#12304#'; test[p++]='3#1#2#Aká je hodnota Bersteinovho polynómu B_1,4 (0.5)#0.25#0.096#0.053#0.025#30#8977#24191#'; test[p++]='3#1#2#Ak vo Fergusonovej kubike máme obidva určujúce vektory nulové pôjde o:#priamku#úsečku#parabolu#hyperbolu#30#8977#26118#'; test[p++]='3#1#2#O aké vyjadrenie krivky ide v rovnici: y= 2cos(t)+5, x= 5sin(2t+6)?#parametrické#explicitné#implicitné#nejde o vyjadrenie krivky#30#2265#3488#'; test[p++]='3#1#2#Ratio pre úsčku XY kde bod Z patrí XY vypočítame podľa vzťahu:#ratio (XYZ)=(Y-X)/(Z-Y)#ratio (XYZ)=(Z-Y)/(Y-Z)#ratio(XYZ)=(Y-Z)/(X-Z)#ratio(XYZ)=(Y-Z)/(Y-Z)#30#6973#16347#'; test[p++]='3#1#2#Vypočítajte ratio(XYZ), ak X=(2,7), Y=(1,5), Z=(3,9). Výsledok je:#-1#-0.5#1.5#2.5#30#3370#4945#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte bod paraboly G ak: A=(3,2), C=(4,7), B=(4,6) a t= 0.3.#G = (3.51, 4.25)#G = (3.21, 6.7)#G = (4.2, 5.3)#G = (4.1, 6.3)#30#2401#580#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte bod paraboly G ak: A=(5,2), B=(4,1), C=(3,3) a t = 0,2.#G = (4.8, 3.8)#G = (1.8, 1.4)#G = (4.6, 1.72)#G = (5.6, 1.5)#30#6829#20470#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte bod paraboly G ak: A=(1,7), B=(2,2), C=(8,6) t=0.5#G = (3.25, 4.25) #G = (3.12, 5.52)#G = (4.14, 1.5)#G = (4.25, 2.5)#30#1667#7973#'; test[p++]='3#1#3#Casteljauovým alg. vypočítajte súradnice bodu B³(0.5) bezierovej krivky určenej riadiacimi vrcholmi: V₀ = (0,0), V1 = (4,0), V₂ = (4,4), V₃ = (0,4).#B³(0.5) = (2,2)#B³(0.5) = (3,2)# B³(0.5) = (4,2)# B³(0.5) = (2,3)#30#7801#11463#'; test[p++]='3#1#3#Casteljauovým alg. vypočítajte súradnice bodu B³(0.5) bezierovej krivky určenej riadiacimi vrcholmi: V₀ = (0,2), V₁ = (4,2), V₂ = (4,0), V₃ = (2,-1).#B³(0.5) = (12/7,25/8)#B³(0.5) = (173/64,107/64)#B³(0.5) = (107/28,212/28)#B³(0.5) = (100/24,28/212)#30#2401#653#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte hodnotu Coonsovej kubiky ak t=0.5, V₀=(3,4),V₁=(7,4),V₂=(1,8),V₃=(5,8)#(5,2)#(36,6)#(4,4)#(4,7)#30#2265#4559#'; test[p++]='3#1#3#Máme daný tvar Bezierovej záplaty tenzorového súčinu:B²²(u,v)=[1,u,u²]*M^t*B*N*[1,v,v²]^T,M=N,m_ij=(-1)^j-i(n nad j)*(j nad i). Vypočítajte bod na ploche opakovanou bilineánou interpoláciu ak u=1, v=0.5, v_ij=(i,i-j,j). #(2,1,1)#(2,2,1)#(1,1,3)#(3,2,1)#30#7421#5031#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte bod hyperbolického paraboloidu určeného štvoruholníkom: V₀₀=(2,1,3),V₀₁=(4,1,4),V₁₀=(5,4,5),V₁₁=(3,3,5), ak u=1 a v=0.5.#(4,5,7/2)#(4,7/2,5)#(5,2/7,6)#(6,4,5/2)#30#6973#17662#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte bod Fergusonovej kubiky s parametrom t=0.5, v bodoch A=(2,1), B=(3,2), ak v₁=(4,2), v₂=(2,-2). Výsledok je:#(4.50, 3)#(4.25,3)#(3, 5.25)#(3.5, 5.25)#30#6661#7781#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte bod Fergusonovej kubiky s parametrom t=0.2, v bodoch A=(2,1), B=(5,4), ak v₁=(5,3), v₂=(1,2). Výsledok je:#(4.58, 2.66)#(4,2.6)#(2.5, 5.25)#(3, 5.2)#30#7801#10607#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte bod Fergusonovej kubiky s parametrom t=0.1, v bodoch A=(3,5), B=(2,5), ak v1=(8,3), v2=(2,-3). Výsledok je:#(3.61, 1.29)#(3.25,1)#(3.61, 5.25)#V(2.3, 5.25)#30#3370#4548#'; test[p++]='3#1#3#Akú hodnotu nadobúda Bersteinov polynóm B⁰₀ (t)?#B⁰₀ (t) = 0#B⁰₀ (t) = 1 #B⁰₀ (t) = nekonečno#B⁰₀ (t) = 2#30#3065#3987#'; test[p++]='3#1#3#Akú hodnotu nadobúda Bersteinov polynóm B⁰₀ (0.2)?#B⁰₀ (t) = 0#B⁰₀ (t) = -1.3#B⁰₀ (t) = 1#B⁰₀ (t) = -1#30#4911#11717#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte súradnice začiatočného bodu Coonsovej kubiky ak poznáte:V0=(1,2),V1=(5,3),V2=(3,4)#(3,4)#(4,3)#(5,2)#(2,3)#30#3455#3346#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte hodnotu Bersteinovho polynúmu B_2,3 (0.2)#0.44#0.096#0.025#0.26#30#9040#12304#'; test[p++]='3#1#3#Vypočítajte hodnotu Bersteinovho polynómu B_1,4 (0.5)#0.25#0.096#0.053#0.025#30#8977#24191#'; //spracovanie obrazu test[p++]='4#1#1#Ak je z histogramu viditeľné, že obrazové body sú koncentrované v oblasti s nižšou úrovňou jasu, je daný obraz:#tmavý a nekontrastný#ostrý#zahmlený#zašumený#20#3349#9756#'; test[p++]='4#1#2#Detaily obrazu môžeme vylepšiť:#znížením kontrastu v tmavých oblastiach#zvýšením jasu#zvýšením kontrastu v tmavých oblastiach#znížením jasu#30#4887#19732#'; test[p++]='4#1#2#Aký vplyv na obraz má hornopriepustná filtrácia#zníži dynamický rozsah #znižuje kontrast#zvýrazňuje nízkofrekvenčné zložky signálu#zvýrazňuje vysokofrekvenčné zložky signálu#30#1532#1871#'; test[p++]='4#1#2#Aký vplyv na obraz má hornopriepustná filtrácia#zvýši kontrast a zaostrí obraz#znižuje kontrast#zvýrazňuje nízkofrekvenčné zložky signálu#zníži dynamický rozsah#30#4133#1023#'; test[p++]='4#1#2#Ktorými zložkami spektra sú vo hlavne vyjadrené hrany a jemné detily obrazu?#nízkofrekvenčnými#vysokofrekvenčnými#žiadnou zo zložiek#nízko- aj vysokofrekvenčnými#30#9293#22844#'; test[p++]='4#1#3#Postup potlačenia rozostrenia hornopriepustnou filtráciou možno zapísať:#log f(n₁,n₂)=log i(n₁,n₂)+log r(n₁,n₂)#f(n₁,n₂)=i(n₁,n₂)*r(n₁,n₂))#g(n₁,n₂)=(a-b)f_L(n₁,n₂)+af_H(n₁,n₂)#g(n₁,n₂)=(a-b)f_L(n₁,n₂)#30#4321#1089#'; test[p++]='4#1#2#Na zníženie dynamického rozsahu a zvýšenie lokálneho kontrastu je vhodné použiť:#Wienerovu filtráciu#dolnopriepustnú filtráciu#homomorfnú filtráciu#hornopriepustnú filtráciu#30#7333#5874#'; test[p++]='4#1#1#V prípade,že je obraz snímaný z lietadla, oblasti pokryté oblakmi majú:#zníženú hodnotu lokálneho jasu#zvýšenú hodnotu lokálneho jasu#zvýšenú hodnotu lokálneho kontrastu#zvýšený šum#20#5880#15324#'; test[p++]='4#1#1#Ak je obraz snímaný z lietadla, oblasti pokryté oblakmi majú:#zníženú hodnotu lokálneho jasu#zvýšenú hodnotu lokálneho jasu#zníženú hodnotu lokálneho kontrastu#zvýšený šum#20#3331#816#'; test[p++]='4#1#2#V prípade, že je obraz snímaný z lietadla, oblasti pokryté oblakmi majú:#zníženú hodnotu lokálneho jasu#zvýšenú hodnotu lokálneho jasu#zvýšenú hodnotu lokálneho kontrastu#zvýšený šum#30#5880#15324#'; test[p++]='4#1#2#Ak je obraz snímaný z lietadla, oblasti pokryté oblakmi majú:#zníženú hodnotu lokálneho jasu#zvýšenú hodnotu lokálneho jasu#zníženú hodnotu lokálneho kontrastu#zvýšený šum#30#3331#816#'; test[p++]='4#1#2#Ako sa dá zistiť prítomnosť oblakov pri snímaní obrazu z výšky?#meraním lokálneho jasu v príslušnej časti obrazu#z vysokofrekvenčnej zložky spektra #z nízkofrekvenčnej zložky spektra#meraním lokálneho šumu#30#9220#11039#'; test[p++]='4#1#1#Šum z poškodeného obrazu je možné odstrániť:#mediánovou filtráciou#hornopriepustnou filtráciou#gradietnou metódou#Wienwrovou filtráciou#20#9220#11039#'; test[p++]='4#1#1#Na detekciu dvojrozmerných hrán v obraze je vhodné použiť:#mediánovú filtráciu#gradientné metódy#homomorfnú filtráciu#Wienerovu metódu#20#5880#15324#'; test[p++]='4#1#3#Ktorá z rovníc popisuje model obrazu degradovaného aditívnym náhodným šumom?#g(n₁,n₂)=f(n₁,n₂)*b(n₁,n₂)#log f(n₁,n₂)=log i(n₁,n₂)+log r(n₁,n₂)#g(n₁,n₂)=(a-b)f_L(n₁,n₂)#g(n₁,n₂)=f(n₁,n₂)+v(n₁,n₂)#40#7673#13684#'; test[p++]='4#1#2#V prípade, že je obraz degradovaný aditívnym náhodným šumom, používa sa na rekonštrukciu:#mediánová filtrácia#Weinerova filtrácia#dolnopriepustná filtrácia#homomorfná filtrácia#30#8893#25460#'; test[p++]='4#1#3#Vzťah H(u₁,u₂)=P_f(u₁,u₂) /(P_f(u₁,u₂)+P_v(u₁,u₂)) popisuje: #frekvenčnú charakteristiku Wienerovho filtra#aditívnym náhodný šum#homomorfnú filtráciu#frekvenčnú charakteristiku mediánového filtra#40#9220#11039#'; test[p++]='4#1#3#Obraz degradovaný zahmlením môžeme modelovať rovnicou:#g(n₁,n₂)=f(n₁,n₂)+b(n₁,n₂)#g(n₁,n₂)=f(n₁,n₂)+v(n₁,n₂)#g(n₁,n₂)=f(n₁,n₂)*b(n₁,n₂)#log f(n₁,n₂)=log i(n₁,n₂)+log r(n₁,n₂)#40#4887#19732#'; test[p++]='4#1#1#Pri redukovaní zahmlenia slepou dekonvolúciou je rozostrujúca funkcia b(n₁,n₂)#nulová#minimálna a musí sa maximalizovať#neznáma a musí byť odhadnutá#známa#20#3045#2251#'; test[p++]='4#1#1#Vzťah pre odstránenie degradácie obrazu inverznou filtráciou je:#g(n₁,n₂)=f(n₁,n₂)+b(n₁,n₂)#F(u₁,u₂)=G(u₁,u₂) / B(u₁,u₂)#H(u₁,u₂)=P_f(u₁,u₂) /(P_f(u₁,u₂)+P_v(u₁,u₂))#log f(n₁,n₂)=log i(n₁,n₂)+log r(n₁,n₂)#20#8893#25460#'; test[p++]='4#1#1#Aké znehodnotenie obrazu popisuje vzťah g(n₁,n₂)=f(n₁,n₂)*b(n₁,n₂)+v(n₁,n₂)?#aditívnym náhodným šumom a rozmazaním#rozmazaním#aditívnym šumom#zahmlením#20#4772#8569#'; test[p++]='4#1#3#Ktorú z nasledujúcich frekvenčných charakteristík by ste použili na rekonštrukciu obrazu znehodnoteného aditívnym náhodným šumom a rozmazaním?#H(u₁,u₂)=P_r(u₁,u₂) / ((P_r(u₁,u₂)+P_v(u₁,u₂))*B(u₁,u₂))#H(u₁,u₂)=P_f(u₁,u₂) /(P_f(u₁,u₂)+P_v(u₁,u₂)#H(u₁,u₂)=P_r(u₁,u₂) / P_r(u₁,u₂)#H(u₁,u₂)=P_r(u₁,u₂) / (P_r(u₁,u₂)+P_v(u₁,u₂)²#40#9220#11039#'; test[p++]='4#1#1#Aký vplyv na obraz bude mať použitie hornopriepustnej filtrácie#zníži dynamický rozsah #znižuje kontrast#zvýrazňuje nízkofrekvenčné zložky signálu#zvýrazňuje vysokofrekvenčné zložky signálu#20#1532#1871#'; test[p++]='4#1#1#Hornopriepustná filtrácia#zvýši kontrast a zaostrí obraz#znižuje kontrast#zvýrazňuje nízkofrekvenčné zložky signálu#zníži dynamický rozsah#20#4133#1023#'; test[p++]='4#1#3#Aký vplyv na obraz bude mať použitie hornopriepustnej filtrácie#zníži dynamický rozsah #znižuje kontrast#zvýrazňuje nízkofrekvenčné zložky signálu#zvýrazňuje vysokofrekvenčné zložky signálu#40#1532#1871#'; test[p++]='4#1#3#Hornopriepustná filtrácia#zvýši kontrast a zaostrí obraz#znižuje kontrast#zvýrazňuje nízkofrekvenčné zložky signálu#zníži dynamický rozsah#40#4133#1023#'; test[p++]='4#1#3#Ktoré zložky spektra hlavne vyjadrujú hrany a jemné detily obrazu?#nízkofrekvenčnými#vysokofrekvenčnými#žiadnou zo zložiek#nízko- aj vysokofrekvenčnými#40#9293#22844#'; test[p++]='4#3#3#V akej metóde zvyšovania kvality obrazu sa používa táto charakteristika? #pic/filt1.jpg#modifikáciu úrovní šedej#filtrácia výkonového spektra#hornopriepustnú filtráciu#homomorfnú filtráciu#40#2891#16418#'; //obrazky test[p++]='4#3#3#V akej metóde zvyšovania kvality obrazu sa používa táto charakteristika? #pic/filt2.jpg#modifikáciu úrovní šedej#modifikácia Wienerovej filtrácie#hornopriepustnú filtráciu#homomorfnú filtráciu#40#2891#16418#';//obrazky test[p++]='4#3#3#Aký druh filtrácie znázorňuje systém na obrázku?#pic/filt3.jpg#Wienerovu filtráciu#donopriepusnú filtráciu#homomorfnú filtráciu#mediánovú filtráciu#40#8724#12372#'; //obrazok //transformacie test[p++]='5#1#1#Pri zobrazení okna na zobrazovacie pole sa musí zachovať:#ťažisko#pomer strán objektu#veľkosť strán#súradnica bodov objektu#20#8893#25460#'; test[p++]='5#1#3#Aké budú súradnice koncových bodov úsečky A=(3,2), B=(5,8)ak zmeníme mierku o faktory sx=2,sy=3, v pevnom bode (4,2)? #(2,6),(3,2)#(2,2),(5,3)#(-2,2)(1,-1)#(-3,2)(-1,-1)#40#4887#19732#'; test[p++]='5#1#2#Aké súradnice bude mať bod A=(15,13.5) po posunutí sústavy súradníc o vektor (12,0.5). #(3,13)#(27,14)#(12,0.5)#(7,13)#30#3349#9756#'; test[p++]='5#1#2#Aké súradnice bude mať bod A=(5,4) po posunutí sústavy súradníc o vektor (2,3). #(3,1)#(7,7)#(5,2)#(5,3)#30#2047#4070#'; test[p++]='5#1#1#Akej transformácii zodpovedá zmena škálovacieho faktoru?#zmene uhlu otočenia#zmene mierky#zmene sústavy súradníc#zmene vektoru posunutia#20#8893#25460#'; test[p++]='5#1#1#Ktorú transformáciu by ste použili na zobrazenie pohybu hodinových ručičiek?#škálovanie#posunutie#stredovú súmernosť#otočenie#20#5030#2047#'; test[p++]='5#1#1#Transformácia posunutia je určená:#bodom posunutia#vektorom posunutia#konštantou#osou súmernosti#20#6829#19005#'; test[p++]='5#1#1#Aké budú súradnice bodu A=(5,6)po posunutí o vektor v=(3,2)?#(2,6)#(3,2)#(5,2)#(8,8)#20#2401#799#'; test[p++]='5#1#1#Aké súradnice mal bod A, keď po posunutí o vektor v=(8,3) má súradnice(12,5)?#(10,6)#(4,2)#(6,12)#(8,6)#20#6973#17662#'; test[p++]='5#1#1#Stredová súmernosť podľa počiatku sa dá vypočítať aj ako:#posunutie do stredu#preklopenie podľa osi x#otočenie o 180°#preklopenie podľa osi y#20#6973#18977#'; test[p++]='5#1#2#Vypočítajte súradnice bodu A₁ po otočení bodu A=(12,5) o 60° okolo počiatku súr. sústavy.#A₁=(6-2*Ö3,6*Ö3+2)#A₁=(4-2*Ö2, 6*Ö2+2)#A₁=(6+3*Ö3, 6*Ö2-5)#A₁=(2*Ö3+3, Ö3+6)#30#1667#7973#'; test[p++]='5#1#2#Vypočítajte súradnice bodu A₁ po otočení bodu A=(4,6) o 45° okolo počiatku súr. sústavy.#A₁=(6-2*Ö2, 6*Ö2)#A₁=(-Ö2, 5*Ö2)#A₁=(6+3*Ö3, 6*Ö2-5)#A₁=(Ö2+3, -Ö2)#30#7801#11463#'; test[p++]='5#1#2#Ak chceme aplikovať na bod A transformácie v poradí:posunutie T_p, otočenie T_r, skosenie T_s, výsledná matica Av má tvar:#A_v=A*T_p*T_r*T_s#A_v=A*T_r*T_p*T_s#A_v=T_p*T_r*T_s*A#A_v=A*T_r*T_s*T_p#30#7421#5031#'; test[p++]='5#1#3#Aké budú súradnice bodu A=(4,8,6) po otočení okolo osi y o 45°?#(2*Ö2, 4-Ö2, 4)#(-Ö2, 5*(Ö2) -2, 4*Ö2)#(Ö2, 4*Ö2, Ö2)#(-Ö2, 8, 5*Ö2)#40#7801#13175#'; test[p++]='5#1#3#Aké budú súradnice bodu A=(4,8,6) po otočení okolo osi z o 90°#(2,8,4)#(8,4,6)#(5,4,2)#(6,5,2)#40#4027#4541#'; test[p++]='5#1#3#Otoč úsečku s koncovými bodmi A=(1,1), B=(3,3) okolo bodu S=(1,2) o 90°.#A₀=(2,3),B₀=(3,3)#A₀=(2,2),B₀=(0,3)#A₀=(5,0),B₀=(4,1)#A₀=(2,2),B₀=(0,4)#40#6973#20292#'; test[p++]='5#1#2#Otoč bod A=(4,8,6) okolo osi y o 45°. Súradnice otočeného bodu sú:#(2*Ö2, 4-Ö2, 4)#(-Ö2, 5*(Ö2) -2, 4*Ö2)#(Ö2, 4*Ö2, Ö2)#(-Ö2, 8, 5*Ö2)#30#7801#13175#'; test[p++]='5#1#2#Otoč bod A=(4,8,6) okolo osi z o 90°. Súradnice otočeného bodu sú:#(2,8,4)#(8,4,6)#(5,4,2)#(6,5,2)#30#4027#4541#'; test[p++]='5#1#1#Aké budú súradnice bodu A=(15,13.5) po posunutí sústavy súradníc o vektor (12,0.5). #(3,13)#(27,14)#(12,0.5)#(7,13)#20#3349#9756#'; test[p++]='5#1#1#Aké budú súradnice bodu A=(5,4) po posunutí sústavy súradníc o vektor (2,3). #(3,1)#(7,7)#(5,2)#(5,3)#20#2047#4070#'; test[p++]='5#1#3#Zmena škálovacieho faktoru zodpovedá:#zmene uhlu otočenia#zmene mierky#zmene sústavy súradníc#zmene vektoru posunutia#40#8893#25460#'; test[p++]='5#1#3#Ktorú z transformácií by ste použili na zobrazenie pohybu hodinových ručičiek?#škálovanie#posunutie#stredovú súmernosť#otočenie#40#5030#2047#'; test[p++]='5#3#1#Aká transformacia je na obrazku?#pic/otocenie.jpg#otočenie#škálovanie#posun#skosenie#20#7132#4720#'; test[p++]='5#3#1#Aká transformacie je na obrazku?#pic/posun.jpg#otočenie#posunutie#škálovanie#skosenie#20#3286#9654#'; test[p++]='5#3#3#Matica na obrázku reprezentuje transformaciu:#pic/kompoz-matica1.JPG#otočenie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#otočenie okolo počiatku#posunutie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#zmenu mierky so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y) #40#9257#19278#'; test[p++]='5#3#2#Akú transformaciu reprezentuje matica?#pic/kompoz-matica1.JPG#otočenie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#otočenie okolo počiatku#posunutie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#zmenu mierky so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y) #30#9257#19278#'; test[p++]='5#3#3#Matica na obrázku reprezentuje:?#pic/kompoz-matica2.JPG#otočenie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#otočenie okolo počiatku#posunutie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#zmenu mierky so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y) #40#7132#4720#'; test[p++]='5#3#2#Akú transformaciu reprezentuje matica?#pic/kompoz-matica2.JPG#otočenie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#otočenie okolo počiatku#posunutie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#zmenu mierky so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y) #30#7132#4720#'; test[p++]='5#3#2#Akú transformaciu reprezentuje matica?#pic/otocenie x matica3d.JPG#otočenie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#otočenie okolo osi x v 3D#posunutie v 3D #zmenu mierky so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y) #30#7124#5384#'; test[p++]='5#3#2#Akú transformaciu reprezentuje matica?#pic/otocenie y matica3d.JPG#otočenie okolo osi x v 3D#otočenie okolo osi z v 3D#posunutie v 3D #otočenie okolo osi y v 3D #30#9623#16253#'; test[p++]='5#3#2#Akú transformaciu reprezentuje matica?#pic/otocenie z matica3d.JPG#otočenie okolo osi x v 3D#otočenie okolo osi z v 3D#posunutie v 3D #otočenie okolo osi y v 3D #30#6244#4016#'; test[p++]='5#2#2#Ktorá matica reprezentuje otočenie okolo osi y v 3D?#pic/otocenie z matica3d.JPG#pic/otocenie y matica3d.JPG#pic/otocenie x matica3d.JPG#pic/kompoz-matica2.JPG#30#4688#1588#'; test[p++]='5#2#2#Ktorá matica reprezentuje posunutie v 2D?#pic/skalovanie-matica.JPG#pic/posun-matica.JPG#pic/otocenie x matica3d.JPG#pic/kompoz-matica2.JPG#30#7124#5384#'; test[p++]='5#2#2#Ktorá matica reprezentuje škálovanie v 2D?#pic/posun-matica.JPG#pic/skalovanie-matica.JPG#pic/otocenie x matica3d.JPG#pic/kompoz-matica2.JPG#30#4860#9160#'; test[p++]='5#3#3#Ktorú z transformácií reprezentuje matica?#pic/kompoz-matica2.JPG#otočenie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#otočenie okolo počiatku#posunutie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#zmenu mierky so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y) #40#7132#4720#'; test[p++]='5#3#3#Ktorú z transformácií reprezentuje matica?#pic/otocenie x matica3d.JPG#otočenie so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y)#otočenie okolo osi x v 3D#posunutie v 3D #zmenu mierky so stredom v ľubovoľnom pevnom bode (x,y) #40#7124#5384#'; test[p++]='5#3#3#Ktorú z transformáciíreprezentuje matica?#pic/otocenie y matica3d.JPG#otočenie okolo osi x v 3D#otočenie okolo osi z v 3D#posunutie v 3D #otočenie okolo osi y v 3D #40#9623#16253#'; test[p++]='5#3#3#Ktorú z transformácií reprezentuje matica?#pic/otocenie z matica3d.JPG#otočenie okolo osi x v 3D#otočenie okolo osi z v 3D#posunutie v 3D #otočenie okolo osi y v 3D #40#6244#4016#'; //zobrazovanie a modelovanie 3D objektov test[p++]='6#1#1#Rovina do ktorej premietame objekty sa nazýva :#priemetňa#priemetka#priemet#aproximačná#20#6970#16185#'; test[p++]='6#1#1#Rovnobežné premietanie je zadané:#priemetňou a uhlom#premietacou priamkou a stredom#osou premietania#priemetňou a smerom premietania#20#1887#20341#'; test[p++]='6#1#1#Ktorý typ premietania nezachováva rovnobežnosť úsečiek#kolmé#kosouhlé#stredové#šikmé#20#3597#17452#'; test[p++]='6#1#1#Po premietnutí do roviny xy kolmým rovnobežným premietaním dostaneme#nárys#pôdorys#bokorys#kolmorys#20#8893#25460#'; test[p++]='6#1#1#Po premietnutí do roviny xz kolmým rovnobežným premietaním dostaneme#nárys#pôdorys#bokorys#kolmorys#20#4772#8569#'; test[p++]='6#1#1#Po premietnutí do roviny yz kolmým rovnobežným premietaním dostaneme#nárys#pôdorys#bokorys#kolmorys#20#1353#1968#'; test[p++]='6#1#1#Vo vyjadrení šikmého rovnobežného premietania bodu (x,y,z) do roviny xy, určuje uhol alfa:#odchýlku od osi z#odchýlku od osi y#odchýlku od osi x#odchýlku od roviny xy#20#3045#2251#'; test[p++]='6#1#2#Vypočítajte súradnice bodu (8,7,3) po premietnutí do roviny xy kolmým ronobežným premietaním#(8,7,3)#(8,7)#(4,3)#(7,8)#30#6970#17473#'; test[p++]='6#1#2#Vypočítajte súradnice bodu (1,2,3) po premietnutí do roviny xy kolmým ronobežným premietaním#(1,2)#(2,1)#(1,1)#(1,8,3)#30#4133#1023#'; test[p++]='6#1#1#Rotačná plocha vznikne rotáciou krivky okolo:#bodu#dvoch priamok#roviny#priamky#20#1532#1871#'; test[p++]='6#1#1#Translačné teleso vznikne:#posunutím uzavretej krivky ležiacej v rovine#rotáciou krivky okolo priamky#spojením zadaných bodov#posunutím ľubovoľnej krivky ležiacej v rovine#20#9220#11039#'; test[p++]='6#1#3#Aké budú súradnice bodu (3,2,8) premietnutého šikmým rovnobežným premietaním do roviny xy, ak alfa=45° a=0.5#(2*Ö2, 1+Ö2))#(3+2*Ö2, 2*(1+Ö2))#(Ö2,Ö2+1)#(3+Ö2, 2*(1+Ö3))#40#4688#16392#'; test[p++]='6#1#3#Vypočítajte súradnice bodu (1,2,1) v izometrii#(0.25,0.3)#(0.87,0.5)#(0.5,0.8)#(1,0.87)#25#1353#1608#'; test[p++]='6#1#3#Vypočítajte súradnice bodu (5,3,3) vo všeobecnej axonometrii#(-1.1,0.3)#(1.1,3)#(3,1)#(1,0,3)#25#4133#1023#'; test[p++]='6#1#2#Komplexnou dátovou štruktúrou pre hraničnú reprezentáciu telesa je:#zoznam hrána telesa#CGS strom#zoznam vrcholov telesa#dátový záznam "okrídlená hrana"#20#3455#4028#'; test[p++]='6#1#1#Každá "okrídlená" hrana inciduje s:#práve štyrmi stenami#práve dvoma stenami#práve tromi vrcholmi#maximálne piatimi stenami#30#3455#3346#'; test[p++]='6#1#3#Aké súradnice bude mať bod (8,7,3) po premietnutí do roviny xy kolmým ronobežným premietaním#(8,7,3)#(8,7)#(4,3)#(7,8)#40#6970#17473#'; test[p++]='6#1#3#Aké súradnice bude mať bod (1,2,3) po premietnutí do roviny xy kolmým ronobežným premietaním#(1,2)#(2,1)#(1,1)#(1,8,3)#40#4133#1023#'; test[p++]='6#1#2#Ktorá metóda na modelovanie 3D objektov využíva základné telesá logické operácie?#CSG strom#hraničná reprezentácia#"okrídlená" hrana#objemové modelovanie#30#2131#289#'; test[p++]='6#1#2#Dekompozíciu priestoru na bunky na modelovanie 3D objektov vyžíva metóda:#"okrídlená"hrana#hraničná reprezentácia#CSG strom#objemové modelovanie#30#9040#13890#'; test[p++]='6#1#2#Aká je Eulerova charakteristika telies topologicky ekvivalentných kocke?#0#2#1#4#30#1707#7897#'; test[p++]='6#1#2#Aká je Eulerova charakteristika telies topologicky ekvivalentných torusu?#0#2#1#4#30#3455#3005#'; test[p++]='6#1#2#Eulerova formulka pre variety má tvar:#V-E+F=2*C#V-E-F=2*(C-G)#V+E+F=3*(C-G)#V-E+F=2*(C-G)#30#1707#9271#'; test[p++]='6#1#3#V ktorej rovine leží stena telesa zadaná bodmi:X=(1,2,3), Y=(2,1,1), Z=(3,1,2)?#3X+Y-Z-2=0#X+2Y+Z+5=0#-X+3Y+Z+4=0#-X-3Y+3Z+24=0#40#4911#11717#'; test[p++]='6#1#2#Keď premietame do roviny xy kolmým rovnobežným premietaním dostaneme#nárys#pôdorys#bokorys#kolmorys#30#8893#25460#'; test[p++]='6#1#2#Keď premietame do roviny xz kolmým rovnobežným premietaním dostaneme#nárys#pôdorys#bokorys#kolmorys#30#4772#8569#'; test[p++]='6#1#3#Akú Eulerovu charakteristiku majú telesá topologicky ekvivalentné kocke?#0#2#1#4#40#1707#7897#'; test[p++]='6#1#3#Akú Eulerovu charakteristiku majú telesá topologicky ekvivalentné torusu?#0#2#1#4#40#3455#3005#'; test[p++]='6#1#3#Aký tvar má Eulerova formulka pre variety?#V-E+F=2*C#V-E-F=2*(C-G)#V+E+F=3*(C-G)#V-E+F=2*(C-G)#40#1707#9271#'; test[p++]='6#3#2#Ktorý rekurzívny zápis oktálového stromu popisuje teleso na obrázku?#pic/octree1.jpg#(fffefefe(ee)ffff)#(eee(ffffffff)fffff)#(fffff(fffefefe)ee)#((e(eeeeeeef)ffefff)fffffff)#30#7841#13943#';//OBRAZOK test[p++]='6#3#3#Ktorý z rekurzívnych zápisov oktálového stromu popisuje teleso na obrázku?#pic/octree1.jpg#(fffefefe(ee)ffff)#(eee(ffffffff)fffff)#(fffff(fffefefe)ee)#((e(eeeeeeef)ffefff)fffffff)#40#7841#13943#';//OBRAZOK test[p++]='6#3#2#Ktorý rekurzívny zápis oktálového stromu popisuje teleso na obrázku?#pic/octree2.jpg#(e(eeefefef)ffefff)#(f(fffefefe)eefee)#(e(eefeeeef)ffeffef)fffffff)#(fffffee(eefffefe))#40#6788#18653#';//OBRAZOK test[p++]='6#3#3#Ktorý z rekurzívnych zápisov oktálového stromu popisuje teleso na obrázku?#pic/octree3.jpg#(e(eeefefef)ffef(eefffffe))#((fffefefe)feefee(eeee(eeeefffe)ffe))#(e(eefeeeef)ffeffef)fffffff(eeeeefff))#((eeefefff)fee(eeeeee(eeeeeefe)e)eff)#40#9107#17589#';//OBRAZOK test[p++]='6#3#2#Ktorý rekurzívny zápis oktálového stromu popisuje teleso na obrázku?#pic/octree3.jpg#(e(eeefefef)ffef(eefffffe))#((fffefefe)feefee(eeee(eeeefffe)ffe))#(e(eefeeeef)ffeffef)fffffff(eeeeefff))#((eeefefff)fee(eeeeee(eeeeeefe)e)eff)#40#9107#17589#';//OBRAZOK //viditelnost test[p++]='7#1#1#Čo dostaneme na výstupe pri čiarovim aloritme viditeľnosti?#množinu pixlov#množinu úsečiek#množinu plôch#množinu priamok#20#1185#8307#'; test[p++]='7#1#1#Čo dostaneme na výstupe pri rastrovom aloritme viditeľnosti?#množinu pixlov#množinu úsečiek#množinu plôch#množinu priamok#20#9021#10995#'; test[p++]='7#1#1#Aký uhol zvierajú privrátené steny so smerom premietania v Appelovom algoritme viditeľnosti? #ostrý#ľubovoľný#tupý#vždy pravý#20#6127#7219#'; test[p++]='7#1#1#Čo je nevýhodou algoritmu Z-buffer?#pomalé spracovávanie#pamäťová náročnosť#nepresnosť#výpočtové chyby#20#7178#15411#'; test[p++]='7#1#2#V algoritme Z-buffer prepisujem hodnotu v bufferi v prípade ak nová z-ová súradnica daného bodu je:#menšia#väčšia#rovnaká#vždy nulová#30#6061#4972#'; test[p++]='7#1#1#Odstránenie neviditeľných častí stien sa uskutočňuje#pred projekciou do roviny#po projekcii do roviny#pri vyfarbovaní#po vykreslení#20#5910#10858#'; test[p++]='7#1#1#Riadkovo skenovací algoritmus udržuje informáciu o viditeľnosti:#pre celú plochu#len pre jeden riadok#len pre jeden obrazový bod#len pre stredný bod plochy#20#7178#15411#'; test[p++]='7#1#2#Aký nasleduje krok, pri použití riadkovo skenovacieho algoritmu,ak máme pre priamku l v tabuľke aktívnych hrán 2 hrany patriace tomu istému trojuholníku.#úsek medzi hranami vyfarbím farbou pozadia#úsek nevyfarbím, pretože neviem rozhodnúť o farbe#daný úsek vyfarbím farbou mnohouholníka# vyfarbím vsetko okrem úseku medzi hranami#30#8107#12315#'; test[p++]='7#1#1#Ktorý z algoritmov viditeľnosti využíva delenie okna?#Warnokov algoritmus#z-bufer#algoritmus hĺbkového triedenia#Maliarov algoritmus#20#5910#10858#'; test[p++]='7#1#3#V prípade, že je skalárny súčin normály steny s vektorom premietania rovný 0, tak je stena:#viditeľná celá#viditeľná čiastočne#neviditeľná#odvrátená#40#4259#12538#'; test[p++]='7#1#1#V predspracovaní dát k linovým algoritmom viditeľnosti triedime hrany do skupín. Ak hrana inciduje s 2 odvrátenými stenami je:#obrysová#predná#odvrátená#zadná#20#6540#5508#'; test[p++]='7#1#1#V predspracovaní dát k linovým algoritmom viditeľnosti triedime hrany do skupín. Hrana zviraná odvrátenou a privrátenou stenou je:#predná#obrysová#odvrátená#zadná#20#9684#21720#'; test[p++]='7#1#2#Ak je teleso konvexné, viditeľné hrany sú:#odvrátené#zadné#obrysové a predné#obrysové a zadné#30#8107#12315#'; test[p++]='7#1#1#Počas práce algoritmu viditeľnosti z-bufer, sa v pamäti udržiava#najmenšia z-ová súradnica#najväčšia z-ová súradnica#najmenšia y-ová súradnica#najväčšia x-ová súradnica#20#3975#14836#'; test[p++]='7#1#3#Aká je súradnica hĺbky bodu A=(2,2)patriacemu stene, ak je stena telesa daná rovnicou 5x+3y+2z+12=0. #z=8#z=14#z=12#z=6#40#8657#15204#'; test[p++]='7#1#2#Ak je stena telesa daná rovnicou 5x+3y+2z+12=0. Aká je súradnica hĺbky bodu A=(2,2)patriacemu stene?#z=8#z=14#z=12#z=6#40#8657#15204#'; test[p++]='7#1#2#Ak je skalárny súčin normály steny s vektorom premietania rovný 0, tak je stena:#viditeľná celá#viditeľná čiastočne#neviditeľná#odvrátená#30#4259#12538#'; test[p++]='7#1#3#Aká je hĺbka bodu (5,6) ležiaceho v stene, ktorá určuje rovinu 3x+4y-2z+1=0#z=20#z=-20#z=15#z=-15#40#5421#1947#'; test[p++]='7#1#2#Vypočítajte hĺbku bodu (5,6) ležiaceho v stene, ktorá určuje rovinu 3x+4y-2z+1=0#z=20#z=-20#z=15#z=-15#30#5421#1947#'; test[p++]='7#1#2#V prípade, že rovina Ax+By+Cz+D=0 určená stenou telesa je kolmá na priemetňu, tak:#koeficient D je záporný#teleso nie je viditeľné#koeficient D=0#koeficient C=0#30#6089#22367#'; test[p++]='7#1#3#V riadkovo skanovacom algoritme viditeľnosti používame tabuľku hrán TH, ktorá okrem iných údajov obsahuje informáciu o:#minimálnej y-ovej súradnici hrán#maximálnej y-ovej súradnici hrán#minimálnej z-ovej súradnici hrán#maximálnej z-ovej súradnici hrán#40#8657#15204#'; test[p++]='7#1#1#Ktorý z algoritmov viditeľnosti priamo zobrazuje objekty zakúdované pomocou voxlov?#Warnockov algoritmus#riadkovo skanovací algoritmus#algoritmus octree#algoritmus z-bufer#20#4259#12538#'; test[p++]='7#1#3#Pri použití riadkovo skenovacieho algoritmu, máme pre priamku l v tabuľke aktívnych hrán 2 hrany patriace tomu istému trojuholníku. Aký nasleduje krok? #úsek medzi hranami vyfarbím farbou pozadia#úsek nevyfarbím, pretože neviem rozhodnúť o farbe#daný úsek vyfarbím farbou mnohouholníka# vyfarbím vsetko okrem úseku medzi hranami#40#8107#12315#'; test[p++]='7#1#1#Pri čiarovim aloritme viditeľnosti dostaneme na výstupe:#množinu pixlov#množinu úsečiek#množinu plôch#množinu priamok#20#1185#8307#'; test[p++]='7#1#2#Pri rastrovom aloritme viditeľnosti dostaneme na výstupe:#množinu pixlov#množinu úsečiek#množinu plôch#množinu priamok#30#9021#10995#'; test[p++]='7#1#2#V Appelovom algoritme viditeľnosti privrátené steny zvierajú so smerom premietania uhol:#ostrý#ľubovoľný#tupý#vždy pravý#30#6127#7219#'; test[p++]='7#1#3#Ak rovina Ax+By+Cz+D=0 určená stenou telesa je kolmá na priemetňu, tak:#koeficient D je záporný#teleso nie je viditeľné#koeficient D=0#koeficient C=0#40#6089#22367#'; // sveto a farebne modely test[p++]='8#1#1#HSV model má tvar:#kocky#valca#ihlanu#osemstenu#20#5704#6660#'; test[p++]='8#1#1#Ktoré tri farby reprezentujú písmená RGB#rúžovú,zelenú, modrú#červenú,zelenú, modrú#čiernu, bielu, sivú#modrú, červenú, žltú#20#5476#8695#'; test[p++]='8#1#1#V RGB modeli má bod v počiatku súradnicovej sústavy farbu:#bielu#šedú#modrú#čiernu#20#9324#14112#'; test[p++]='8#1#1#Aké farby reprezentuje skratka CMY?#modrozelená, fialová, žltá#červená, modrá, zelená#čierna, šedá, biela#fialová, žltá, červená#20#6320#2837#'; test[p++]='8#1#1#Ktorý z modelov vychádza z maliarskeho miešania farieb?#RGB#CMY#HSV#všetky modely#20#6996#24219#'; test[p++]='8#1#2#Koľko základných oblastí farieb rozlišujeme?#3#4#6#5#30#1394#12492#'; test[p++]='8#1#2#Ktorý farebný model sa používa pre prenos televízneho sygnálu PAL?#CMY#RGB#YUV#HSV#30#5704#6660#'; test[p++]='8#1#2#Ktoré parametre patrie HSV modelu?#tón farby, sýtosť, jasová hodnota#tón farby,odrazové hodnoty,sýtosť#farba,jas,množstvo svetla#jasová hodnota, čierna farba, biela farba#30#7651#7873#'; test[p++]='8#1#2#Čo určuje parameter "jas" v HSV modely?#prímes ostatných farieb#množstvo bieleho svetla#prevládajúcu spektrálnu farbu#číslo farby#30#6996#24219#'; test[p++]='8#1#3#Preveďte farby z RGB do CMY! (R,G,B)=(0.2,0.3,0.7)#(0.2,0.5,0.3)#(0.28,0.8,0.2)#(0.8,0.7,0.3)#(0.5,0.5,0.2)#40#1394#12492#'; test[p++]='8#1#3#Preveďte farby z CMY do RGB! (C,M,Y)=(0.32,0.81,0.4)#(0.25,0.36,0.2)#(0.68,0.19,0.6)#(0.6,0.12,0.5)#(0.25,0.3,0.5)#40#8231#7436#'; test[p++]='8#1#3#Preveďte z RGB do XYZ! (r,g,b)=(0.112,0.68,0.21)#(x,y,z)=(0.666,0.437,1.179)#(x,y,z)=(0.533,0.237,0.179)#(x,y,z)=(0.5,0.437,0.12)#(x,y,z)=(0.623,0.7,1.1)#40#7651#7873#'; test[p++]='8#1#1#Čím je intenzita svetla vyššia, tým sa zdroj javí ako:#tmavší#farebnejší#jasnejší#vzdialenejší#20#2848#14608#'; test[p++]='8#1#2#Ako sa nám javí zdroj ak zvyšujeme intenzitu svetla:#tmavší#farebnejší#jasnejší#vzdialenejší#30#2848#14608#'; test[p++]='8#1#1#S rastúcou vzdialenosťou od svetelného zdroja intenzita svetla:#rastie#mení farbu#mení frekvenciu#klesá#20#5855#12430#'; test[p++]='8#1#2#Intenzitu odrazeného svetla vyjadríme ako:#súčet difúznej a zrkadlovej zložky#súčet ambientnej a difúznej#súčin zrkadlovej a ambientnej#podiel zrkadlovej a difúznej#30#9363#13662#'; test[p++]='8#1#1#Smerovosť je charakteristickou vlastnosťou zrkadlovej zložky. Smerovosť je tým väčšia#čím je povrch telesa vzdialenejší od zdroja#čím je povrch telesa hladší#čím je povrch telesa členitejší#čím je povrch telesa menší#20#4335#2288#'; test[p++]='8#1#2#Charakteristickou vlastnosťou zrkadlovej zložky je smerovosť. Smerovosť je tým väčšia#čím je povrch telesa vzdialenejší od zdroja#čím je povrch telesa hladší#čím je povrch telesa členitejší#čím je povrch telesa menší#30#4335#2288#'; test[p++]='8#1#1#Ktorá zložka svetla zapríčiňuje vznik odleskov na zobrazenom telese?#farebná#difúzna#zrkadlová#ambientná#20#2848#14608#'; test[p++]='8#1#1#Ktorá zložka svetla je nezávislá na smere pohľadu?#farebná#difúzna#zrkadlová#ambientná#20#4335#2288#'; test[p++]='8#1#1#Na farebnej obrazovke vnímame farbu ako výsledok zloženia troch zložiek:#R,G,B#H,S,V#C,M,Y#X,Y,Z#20#9818#22717#'; test[p++]='8#1#1#Aký je celkový počet farieb reprezentovaný trojicou bitov?#3²⁵⁶#2²⁵⁶#256²#256³#20#2669#16855#'; test[p++]='8#1#1#Ľudské oko je najcitlivejšie na farbu:#žltú#sivú#červenú#zelenú#20#2708#12058#'; test[p++]='8#1#2#Na ktorú farbuje ľudské oko najcitlivejšie?#žltú#sivú#červenú#zelenú#30#2708#12058#'; test[p++]='8#1#2# HSV modelu patria parametre:#tón farby, sýtosť, jasová hodnota#tón farby,odrazové hodnoty,sýtosť#farba,jas,množstvo svetla#jasová hodnota, čierna farba, biela farba#30#7651#7873#'; test[p++]='8#1#2#Parameter "jas" v HSV modely určuje:#prímes ostatných farieb#množstvo bieleho svetla#prevládajúcu spektrálnu farbu#číslo farby#30#6996#24219#'; test[p++]='8#1#3#Aký bude celkový jas farebného obrazu R=0.223, G=0.112, B=0.1, prevedeného na šedotónový? #I=0.6892#I=0.1326#I=13.26#I=68.92#40#4335#2288#'; test[p++]='8#1#3#Aký bude celkový jas farebného obrazu R=0.72, G=0.33, B=0.9, prevedeného na šedotónový? #I=0.6892#I=0.512#I=15.2#I=12.92#40#4335#2288#'; test[p++]='8#1#3#Aký bude celkový jas farebného obrazu R=0.1, G=0.76, B=0.44, prevedeného na šedotónový? #I=52.6#I=0.5266#I=5.332#I=0.92#40#4335#2288#'; test[p++]='8#1#3#Aký bude celkový jas farebného obrazu R=0.28, G=0.69, B=0.16, prevedeného na šedotónový? #I=50.6#I=0.5074#I=12.3#I=0.123#40#4335#2288#'; test[p++]='8#1#3#Na reprezentáciu troch farieb v dvoch bytoch používame označenie:#high color#true color#monochrom#half color#40#6398#18619#'; test[p++]='8#1#3#Aké ozančenie sa používa na reprezentáciu troch farieb v troch bytoch?#high color#true color#monochrom#vertex color#40#8334#8651#'; test[p++]='8#1#3#Model 16- bitovej grafiky dokáže pracovať s:#4096 farbami#16 farbami#256 farbami#65536 farbami#40#2708#12058#'; test[p++]='8#1#2#S koľkými farbami dokáže pracovať model 16- bitovej grafiky?#4096#16#256#65536#30#2708#12058#'; test[p++]='8#1#3#S akým počtom farieb dokáže pracovať model 24- bitovej grafiky?#4.9 milióna#16#16.7 milióna#65536#40#9879#34569#'; test[p++]='8#1#2#S koľkými farbami dokáže pracovať model 24- bitovej grafiky?#4.9 milióna#16#16.7 milióna#65536#30#9879#34569#'; test[p++]='8#1#1#Aké skladanie farieb používa RGB model?#reflektívne#konkávne#subtraktívne#aditívne#20#2708#12058#'; test[p++]='8#1#1#Čím viac farieb aditívne zložím, tým je výsledná farba#hustejšia#farebnejšia#svetlejšia#tmavšia#20#3854#9541#'; test[p++]='8#1#1#Akej farbe zodpovedá bod (1,1,1) v RGB modeli.#bielej#čiernej#sivej#červenej#20#6398#18619#'; test[p++]='8#1#1#Bod (0,1,0) v RGB modelizodpovedá farbe:#zelenej#čiernej#sivej#červenej#20#6398#18619#'; test[p++]='8#1#1#Bod (1,0,0) v RGB modeli zodpovedá farbe:#červenej#čiernej#sivej#bielej#20#6398#18619#'; test[p++]='8#1#1#Bod (0,0,1) v RGB modeli zodpovedá farbe:#modrej#čiernej#sivej#bielej#20#6398#18619#'; test[p++]='8#1#1#Bod (0,1,1) v RGB modeli zodpovedá farbe:#tyrkysovej#čiernej#sivej#bielej#20#6398#18619#'; test[p++]='8#1#2#Bod (1,1,1) v RGB modeli zodpovedá farbe:#bielej#čiernej#sivej#červenej#30#6398#18619#'; test[p++]='8#1#2#Akej farbe zodpovedá bod (0,1,0) v RGB modeli.#zelenej#čiernej#sivej#červenej#30#6398#18619#'; test[p++]='8#1#2#Akej farbe zodpovedá bod (1,0,0) v RGB modeli.#červenej#čiernej#sivej#bielej#30#6398#18619#'; test[p++]='8#1#2#Akej farbe zodpovedá bod (0,0,1) v RGB modeli.#modrej#čiernej#sivej#bielej#30#6398#18619#'; test[p++]='8#1#2#Akej farbe zodpovedá bod (0,1,1) v RGB modeli.#tyrkysovej#čiernej#sivej#bielej#30#6398#18619#'; test[p++]='8#1#3#Odtiene šedej v RGB modeli ležia na:#medzi bodmi(0,1,1)a(0,0,1)#diagonále medzi bodmi(0,0,0)a (1,1,1)#diagonále medzi bodmi(0,0,1)a (1,0,1)#medzi bodmi(0,1,0)a(1,0,0)#40#8793#24531#'; test[p++]='8#1#1#Subtraktívnym složením všetkých farieb vznikne farba:#modrá#šedá#biela#čierna#30#6482#12200#'; //osvetlovacie modely a tienovanie test[p++]='9#1#1#Empirické osvetľovacie modely sa spočítavajú:#v ktorejkoľvek časti programu#pred transformáciou objektov do 2D priestoru obrazovky#po transformácii objektov do 2D priestoru obrazovky#po vypočítaní normál#20#6618#12280#'; test[p++]='9#1#1#Prechodové osvetľovacie modely sa spočítavajú:#v ktorejkoľvek časti programu#pred transformáciou objektov do 2D priestoru obrazovky#po transformácii objektov do 2D priestoru obrazovky#po vypočítaní normál#20#9629#23581#'; test[p++]='9#1#2#Ktorá metóda využíva analytické osvetľovacie modely?#radiačná metóda#ray-tracing#Goraudovo tieňovanie#Phongove tieňovanie#30#8860#15688#'; test[p++]='9#1#2#Ožiarenie L_i(x,w) vo fyzikálnom osvetľovacom modely je#farba v bode x#žiarivý tok dopadajúci zo smeru w do bodu x#lúč vychádzajúci z x#žiarivý tok vychádzajúci z bodu x v smere w#30#4712#4875#'; test[p++]='9#1#3#Koeficient r_s vo vzťahu pre zrkadlovú zložku Phongovho osvetľovacieho modelu vyjadruje: #množstvo okolného svetla#farebné zloženie dopadajúceho lúča#jednotkový vektor pohľadu#mieru zastúpenia zrkadlovej zložky v obraze#40#7105#6871#'; test[p++]='9#1#3#Zrkadlová zložka vo Phongovom osvetľovacom modely je vyjadrená:#I_d=I_L*r_d*(LN)#I_A=I_A*r_a#I_S=I_L*r_S*(LI)#I_S=I_L*r_S*(VR)^h#40#5273#7210#'; test[p++]='9#1#3#Čo vyjadruje koeficient I_L vo vzťahu pre zrkadlovú zložku Phongovho osvetľovacieho modelu? #množstvo okolného svetla#farebné zloženie dopadajúceho lúča#jednotkový vektor pohľadu#ostrosť zrkadlového obrazu#40#7646#9978#'; test[p++]='9#1#3#Čo vyjadruje koeficient h vo vzťahu I_S=I_L*r_S*(VR)^h? #množstvo okolného svetla#ostrosť zrkadlového obrazu#jednotkový vektor pohľadu#mieru zastúpenia zrkadlovej zložky v obraze#40#4380#8088#'; test[p++]='9#1#2#Kedy nadobúda množstvo zrkadlovo odrazeného svetla maximum?#keď smer odrazu a smer dopadu zvierají s povrchom rozdielne uhly#keď smer odrazu zviera s povrchom ostrý uhol#keď smer dopadu a smer odrazu zvierajú s povrchom telesa totožné uhly#keď smer dopadu zviera s povrchom tupý uhol#30#5727#10272#'; test[p++]='9#1#1#Ktorú zložku má svetlo odrazené od dokonalého zrkadla?#ambientnú#difúznu#normálovú#zrkadlovú#20#6840#11688#'; test[p++]='9#1#1#Ktorá zložka svetla určuje farbu povrchu modelu?#zrkadlová#difúzna#ambientná#farebná#20#5476#8695#'; test[p++]='9#1#1#Ktorý zo svetelných zdrojov je najrealistickejší?#plošný#bodový#rovnobežný#reflektor#20#6398#18619#'; test[p++]='9#1#1#Ktorý zdroj je pre jednoduchosť najčastejšie používaný v počítačovej grafike?#plošný#bodový#rovnobežný#reflektor#20#6970#17473#'; test[p++]='9#1#1#Príslušný farebný odtieň plochy pri konštantnom tieňovaní určíme podľa:#farieb vo vrcholoch#normály#intenzity svetla#farby v strede plochy#20#4688#16392#'; test[p++]='9#1#1#Pri Goraudovom tieňovaní potrebujeme informáciu o:#farbách vo vrcholoch tieňovanej plochy#normále#intenzite svetla#farbe svetla#20#7651#7873#'; test[p++]='9#1#1#Ak je vo vyjadrení zrkadlovej zložky v Phongovom osvetľovacom modeli hodnota (V.R)<0 tak:#odraz pozorovateľ nevidí#svetlo sa odráža od celého okolia#odraz je viditeľný#ide o pohľad pod 45°uhlom#20#5375#6680#'; test[p++]='9#1#2#Ak je vo vyjadrení pre difúznu zložku svetla I_d=I_L.V_d(L.N) hodnota(L.N)<=0 tak je povrch:#zrkadlový#bez odrazov#odvrátený od svetla#priamo osvetlený#30#9879#34569#'; test[p++]='9#1#2#Ktoré svetelné zložky používa Bouknightov model?#difúznu a zrkadlovú#difúznu a ambientnú#zrkadlovú a ambientnú#difúznu, ambientnú, zrkadlovú#30#4227#4174#'; test[p++]='9#1#2#Ktoré svetelné zložky používa Phongov model?#difúznu a zrkadlovú#difúznu a ambientnú#zrkadlovú a ambientnú#difúznu, ambientnú, zrkadlovú#30#6482#12200#'; test[p++]='9#1#3#Ktorý z modelov patrí do skupiny prechodových modelov s fyzikálnym základom?#Goraudovo tieňovanie#Phongovo tieňovanie#Bouknightov model#ray-tracing#40#6840#11688#'; test[p++]='9#1#1#Od ktorých parametrov závisí difúzna zložka svetla?#sily svetla#iba od uhla dopadu#od uhla dopadu a normály#iba od normály#20#5476#8695#'; test[p++]='9#1#1#Pri prechode svetla priehľadným objektom, dochádza :#k odrazu svetla#lomu svetla#k absorbcii svetla#k strate svetla#20#9293#22844#'; test[p++]='9#1#1#Pri prechode svetla priehľadným objektom, dochádza :#k odrazu svetla#lomu svetla#k absorbcii svetla#k rozptýleniu svetla#20#1358#9073#'; test[p++]='9#1#3#Ako je vyjadrená zrkadlová zložka vo Phongovom osvetĽovacom modely?#I_d=I_L*r_d*(LN)#I_A=I_A*r_a#I_S=I_L*r_S*(LI)#I_S=I_L*r_S*(VR)^h#40#6596#15867#'; test[p++]='9#1#2#Kedy platí pre vzťah I_d=I_L*r_d*(LN), že I_d=0? #ak LN<0 #ak LN<-1#ak LN=0#ak LN>0#30#7105#6871#'; test[p++]='9#1#2#Čo vyjadruje koeficient r_d vo vzťahu I_d=I_L*r_d*(LN)? #trojzložkový farebný vektor#ostrosť zrkadlového obrazu#jednotkový vektor pohľadu#mieru zastúpenia zrkadlovej zložky v obraze#30#6596#15867#'; test[p++]='9#1#2#Odraz ambientného svetla v Phongovom osvetľovacom modeli Vyjadríme:#I_S=I_L*r_S*(VR)#I_s=I_L*r_s*(VR)^h#I_d=I_L*r_d*(LN)#I_a=I_A*r_a#30#5949#25117#'; test[p++]='9#1#3#Ktorý koeficient je v empirických modeloch konštantný pre celú scénu?#koeficient difúzneho odrazu#množstvo okolného svetla#farebné zloženie dopadajúceho lúča#ostrosť zrkadlového odrazu#40#4380#8088#'; test[p++]='9#1#3#Podľa ktorého údaju vypočítame konštantným tieňovaním farebný odtieň všetkých bodov plochy?#farbu v ťažisku plochy#normály vo všetkých vrcholoch plochy#normálový vektor plochy#farby vo vštkých vrcholoch plochy#40#5184#9888#'; test[p++]='9#1#2#Aký druh tieňovania priradí jeden farebný odtieň celej ploche podľa jej normálového vektora?#bilineárna interpolácia#Phongove tieňovanie#Gouraudovo tieňovanie#konštantné tieňovanie#30#3979#28068#'; test[p++]='9#1#2#Aký druh tieňovania priradí zo znalosti farby vo vrcholoch farebný odtieň každému pixlu pomocou bilineárnej interpolácie?#farebné tieňovanie#Phongove tieňovanie#Gouraudovo tieňovanie#konštantné tieňovanie#30#5184#9888#'; test[p++]='9#1#3#Ktorá z tieňovacích techník je založená na bilineárnej intepolácie normálových vektorov?#Phongove tieňovanie#konštantné tieňovanie#Gouraudovo tieňovanie#metóda ray tracing#40#6754#8063#'; test[p++]='9#1#2#Aký je rozdiel medzi Gouraudovým aPhongovým tiňovaním?#Gouraudovo je rýchlejčie#Gouraudovo vytvorí kvalitnejší vzhľad obrazu#Phongovo je rýchlejšie#Phongovo vytvorí nekvalitnejší vzhľad obrazu#30#5779#18012#'; test[p++]='9#1#3#Ktorý druh tieňovania priradí jeden farebný odtieň celej ploche podľa jej normálového vektora?#bilineárna interpolácia#Phongove tieňovanie#Gouraudovo tieňovanie#konštantné tieňovanie#40#3979#28068#'; test[p++]='9#1#3#Ktorý druh tieňovania priradí zo znalosti farby vo vrcholoch farebný odtieň každému pixlu pomocou bilineárnej interpolácie?#farebné tieňovanie#Phongove tieňovanie#Gouraudovo tieňovanie#konštantné tieňovanie#40#5184#9888#'; test[p++]='9#1#2#Ktorá tieňovacia technika je založená na bilineárnej intepolácie normálových vektorov?#Phongove tieňovanie#konštantné tieňovanie#Gouraudovo tieňovanie#metóda ray tracing#30#6754#8063#'; test[p++]='9#1#3#Odraz ambientného svetla v Phongovom osvetľovacom modeli vyjadríme vzťahom:#I_S=I_L*r_S*(VR)#I_s=I_L*r_s*(VR)^h#I_d=I_L*r_d*(LN)#I_a=I_A*r_a#40#5949#25117#'; //globálne zobrazovacie metody test[p++]='10#1#1#Ak neexistuje v scéne priesečník sledovaného lúča s telesom:#priradíme lúču farbu pozadia#lúč ostáva v scéne a ďalej sa odráža#lúš sa rozptýli#scéna je prázdna#20#6605#5752#'; test[p++]='10#1#1#Akému počtu zodpovedá celkový počet primárnych lúčov v metóde ray casting?#nekonečnu#počtu pixlov zobrzovacieho okna#počtu ploch v scéne#počtu svetelnývh zdrojov v scéne#20#8647#14469#'; test[p++]='10#1#2#Odkiaľ je vysielaný lúč pri metóde ray casting?#zo sveteného zdroja#z priesečníku iného lúča smerom k pozorovateľovi#z miesta pozorovateľa bodom zobrazovacieho okna#vždy z tieneného bodu#30#5273#6707#'; test[p++]='10#1#1#Sekundárny lúč (ray casting)je vytvorený po dopade:#len pri prvom dopade primárneho#len po dopade sekundárneho#vždy len po dopade primárneho#po dopade primárneho alebo sekundárneho#20#3979#28068#'; test[p++]='10#1#1#Je možné aby vznikli dva sekundárne lúče (ray casting) v jednom bode dopadu?#v žiadnom prípade#áno, pri polopriehľadnom telese (odrazený, lomený)#len ak sú dva svetelné zdroje# v prípade že je scéna prázdna#20#8647#14469#'; test[p++]='10#1#1#Z akého bodu je vysielaný tieňový lúč?#z bodu kam dopadol sekundárny, alebo primárny lúč#zo smeru pozorovateľa#zo svetelného zdroja#z oblasti zatienenej niektorým telesom#20#6419#11858#'; test[p++]='10#1#2#Ktorý zlúčov zisťuje, či je medzi bodom dopadu(sekund., alebo primár. lúča)a zdrojom prekážka?#žiaden#primárny lúč#sekundárny lúč#tieňový lúč#30#4487#14187#'; test[p++]='10#1#3#Kedy sa v metóde ray casting zahŕňa zdroj svetla do výpočtu?#vždy#ak k nemu dorazí sekundárny lúč#ak k nemu dorazí tieňový lúč#ak lúč vyslaní z tohto zdroja nájde prekážku#40#6618#12280#'; test[p++]='10#1#3#Prečo je zložitejšie nájdenie priesečníku lúča s objektom, ak je model reprezentovaný CSG stromom?#hľadajú sa priesečníky so všetkými primitívami z CSG stromu, nie len z výsledným telesom#nie je to zložitejšie#štruktúra obsahuje viac údajov#musíme lúč vysielať jedným smerom viackrát#40#5758#12030#'; test[p++]='10#1#3#V čom spočíva princíp adaptívneho antialiasingu na urýchlenie metódy ray casting?#rozdelíme scénu pomocou BSP stromu#bodový zdroj svetla obklopíme "pamäťou prekážok"#namiesto jednoho lúča vyšleme zväzok lúčov#vyšlú sa lúče len niektorými pixlami a podľa výsledku sa vyfarbí oblasť medzi nimi#40#9332#13753#'; test[p++]='10#1#3#V čom spočíva výhoda metódy sledovania lúča oproti radiozite?#môžeme používať aj plošné svetelné zdroje#vytvára mäkké hranice tieňa#vždy zobrazuje difízny odraz#je možné tieňovať ľubovoľné telesá#40#3979#28068#'; test[p++]='10#1#3#Existuje možnosť, aby vznikli dva sekundárne lúče (ray casting) v jednom bode dopadu?#v žiadnom prípade#áno, pri polopriehľadnom telese (odrazený, lomený)#len ak sú dva svetelné zdroje# v prípade že je scéna prázdna#40#8647#14469#'; test[p++]='10#1#2#Sekundárny lúč (ray casting)je vytvorený po dopade:#len pri prvom dopade primárneho#len po dopade sekundárneho#vždy len po dopade primárneho#po dopade primárneho alebo sekundárneho#30#3979#28068#'; test[p++]='10#1#1#Lúč pri metóde ray casting je vysielaný:#zo sveteného zdroja#z priesečníku iného lúča smerom k pozorovateľovi#z miesta pozorovateľa bodom zobrazovacieho okna#vždy z tieneného bodu#20#5273#6707#'; test[p++]='10#1#2#Celkový počet primárnych lúčov v metóde ray casting zodpovedá:#nekonečnu#počtu pixlov zobrzovacieho okna#počtu ploch v scéne#počtu svetelnývh zdrojov v scéne#30#8647#14469#'; test[p++]='10#1#2#Môžu vzniknúť dva sekundárne lúče (ray casting) v jednom bode dopadu?#v žiadnom prípade#áno, pri polopriehľadnom telese (odrazený, lomený)#len ak sú dva svetelné zdroje# v prípade že je scéna prázdna#30#8647#14469#'; test[p++]='10#1#1#Ktorý lúč zisťuje, či je medzi bodom dopadu(sekund., alebo primár. lúča)a zdrojom prekážka?#žiaden#primárny lúč#sekundárny lúč#tieňový lúč#20#4487#14187#'; test[p++]='10#1#2#Tieňový lúč je vysielaný:#z bodu kam dopadol sekundárny, alebo primárny lúč#zo smeru pozorovateľa#zo svetelného zdroja#z oblasti zatienenej niektorým telesom#30#6419#11858#'; test[p++]='10#1#2#Kedy sa v metóde ray casting zahŕňa zdroj svetla do výpočtu?#vždy#ak k nemu dorazí sekundárny lúč#ak k nemu dorazí tieňový lúč#ak lúč vyslaní z tohto zdroja nájde prekážku#30#6618#12280#'; test[p++]='10#1#3#V čom je výhoda metódy sledovania lúča oproti radiozite?#môžeme používať aj plošné svetelné zdroje#vytvára mäkké hranice tieňa#vždy zobrazuje difízny odraz#vytvára aj zrkadlové obrazy#40#3979#28068#'; test[p++]='10#1#2#V čom je výhodnejšia metóda radiozity oproti metóde sledovania lúča?#vie vytvoriť aj mäkké tiene#nevytvára zrkadlové odrazy#môžeme ju použiť na ľubovoľné telesá#vytvára aj zrkadlové obrazy#30#5758#12030#'; test[p++]='10#1#2#V čom je výhoda metódy radiozity oproti metóde sledovania lúča?#môžeme používať aj plošné svetelné zdroje#nevytvára zrkadlové odrazy#môžeme ju použiť na ľubovoľné telesá#vytvára aj zrkadlové obrazy#30#5758#12030#'; test[p++]='10#1#3#V čom je výhodnejšia metóda radiozity oproti metóde sledovania lúča?#vie vytvoriť aj mäkké tiene#nevytvára zrkadlové odrazy#môžeme ju použiť na ľubovoľné telesá#vytvára aj zrkadlové obrazy#40#5758#12030#'; test[p++]='10#1#3#V čom je výhoda metódy radiozity oproti metóde sledovania lúča?#môžeme používať aj plošné svetelné zdroje#nevytvára zrkadlové odrazy#môžeme ju použiť na ľubovoľné telesá#vytvára aj zrkadlové obrazy#40#5758#12030#'; //textúry test[p++]='11#1#1#Ktorý typ textúry zmení opticky tvar povrchu bez toho aby sa zmenila jeho geometria?#bamp maping#enviroment maping#priehľadná textúra#jednofarebná textúra#20#9220#11039#'; test[p++]='11#1#1#Pri zobrazovaní vodnej hladiny sa využíva:#bilineárna interpolácia#modulácia normály plochy#priestorová textúra#všeobecná textúra#20#5880#15324#'; test[p++]='11#1#2#Aká textúra mení geometriu telesa?#farba povrchu#enviroment maping#bump maping#priehľadná#30#1946#15034#'; test[p++]='11#1#1#Ktorá textúra mení geometriu telesa?#farba povrchu#enviroment maping#bump maping#priehľadná#20#1946#15034#'; test[p++]='11#1#2#Aký typ textúry priradí každému bodu objektu v priestore priehľadnosť.#farebná textúra#hypertextúra#priehľadná textúra#bump maping#30#9684#21720#'; test[p++]='11#1#1#Ktorá textúra priradí každému bodu objektu v priestore priehľadnosť.#farebná textúra#hypertextúra#priehľadná textúra#bump maping#20#9684#21720#'; test[p++]='11#1#2#Ktorá textúra sa hodí na modelovanie vlasov, ohňa, hmly, "chlpatých objektov"?#farebná textúra#hypertextúra#priehľadná textúra#bump maping#30#9684#21720#'; test[p++]='11#1#1#U ktorých typov plôch dôjde pri mapovaní textúry ku skresleniu textúry?#ktoré nie sú primitívami#ktoré majú členitý povrch#ktoré sa bez deformácie nedajú rozvinúť do plochy#ktoré sú bezfarebné#20#3045#2251#'; test[p++]='11#1#3#Aký tvar má texturovacia funkcia T na mapovanie priestorovej textúry?#T :D_T -> H_T, H_T patrí R²#T :D_T -> H_T, H_T patrí R³#T :D_T -> H_T, D_T patrí R²#T:D_T -> H_T, D_T patrí R³#40#1532#1871#';//vymenit znak test[p++]='11#1#3#Aká mapovacia technika má za cieľ aproximovať odraz okolného prostredia objektu na jeho povrchu?#eviroment maping#bump maping#MIP-maping#farebná textúra#40#4133#1023#'; test[p++]='11#1#2#Cieľom ktorej mapovacej techniky je aproximovať odraz okolného prostredia objektu na jeho povrchu?#eviroment maping#bump maping#MIP-maping#farebná textúra#30#4133#1023#'; test[p++]='11#1#1#Čo je základom procedurálnej textúry?#priestorová koherencia#aproximácia#šumová funkcia#procedurálna podmienka#20#4887#19732#'; test[p++]='11#1#2#Základom procedurálnej textúry je:#priestorová koherencia#aproximácia#šumová funkcia#procedurálna podmienka#30#4887#19732#'; test[p++]='11#1#2#K akej transformácií musí byť štasticky invariantná šumová funkcia pre procedurálne textúry?#otáčaniu#škálovaniu#vyfarbeniu#všetkým transformáciám#30#2776#9897#'; test[p++]='11#1#1#Šumová funkcia pre procedurálne textúry musí byť štatisticky invariantná k:#otáčaniu#škálovaniu#vyfarbeniu#všetkým transformáciám#20#2776#9897#'; test[p++]='11#1#2#K akej transformácií musí byť štasticky invariantná šumová funkcia pre procedurálne textúry?#posunutiu#škálovaniu#vyfarbeniu#všetkým transformáciám#30#2776#9897#'; test[p++]='11#1#1#Šumová funkcia pre procedurálne textúry musí byť štatisticky invariantná k:#posunutiu#škálovaniu#vyfarbeniu#všetkým transformáciám#20#2776#9897#'; test[p++]='11#1#3#Perlinova metoda vytvorenia šumovej funkcie spočíva v:#posunutí textúry do náhodného bodu#naplnení matice súradnicami bodov#načítaní funkcie z pamäte#naplnení matice náhodnými číslami#40#5167#9241#'; //fraktály test[p++]='12#1#1#Akú fraktálnu dimenziu má bod?#1#3#0#2#20#7555#9270#'; test[p++]='12#1#1#Akú fraktálnu dimenziu má kocka?#1#3#0#2#20#1762#6764#'; test[p++]='12#1#2#Aká je Hausdorffova dimenzia Kochovej vločky?#D=log4/log3#D=4/3#D=log3/log4#D=log4/3#30#3432#1011#'; test[p++]='12#1#3#Vypočítajte druhú iteráciu funkcie f(z)=z^2+c, kde c=2+i a začínam v bode (1+2i)!#-11+i#-22+11i#12+2i#22+33i#40#1708#10268#'; test[p++]='12#1#3#Vypočítajte druhú iteráciu funkcie f(z)=2(z^2)+3c, kde c=2+2i a začínam v bode (1+i)!#-111+i#-122+i#122+2i#-122+234i#40#1029#11025#'; test[p++]='12#1#1#V topologickej dimenzii 1 je mierkou #dĺžka#plocha#objem#radián#20#2240#688#'; test[p++]='12#1#1#V topologickej dimenzii 2 je mierkou #dĺžka#plocha#objem#radián#20#1708#10268#'; test[p++]='12#1#1#V topologickej dimenzii 3 je mierkou #dĺžka#plocha#objem#radián#20#1170#4818#'; test[p++]='12#1#3#V prípade, že vznikol fraktál n-násobným opakovaním jednej transformácie j s koeficientom mierky S. Jeho fraktálnu dimenziu D vypočítame:#D=log (n/(1/S))#D=log n/log(1/S)#D=log (n/S)/log S)#D=log(n/S)#40#4309#10397#';//vlozit znak test[p++]='12#1#2#Ako vznikajú lineárne deterministické fraktály? Aplikovaním:#farby#transformácií otáčania, posunutia, škálovania#exponenciálnej funkcie#logických operácií#30#4309#10397#'; test[p++]='12#1#2#Aká je fraktálna dimenzia Cantorovho diskontinua?#D=log 4/log 3#D=log 3/log 2#D=log 4/log 3#D= log 2/log 3#30#1029#11025#'; test[p++]='12#1#3#Fraktálna dimenzia Cantorovho diskontinua je:#D=log 4/log 3#D=log 3/log 2#D=log 4/log 3#D= log 2/log 3#40#1029#11025#'; test[p++]='12#1#3#Akú fraktálnu dimenziu má Sierpinského fraktál?#D=1.59#D=log 2/log 3#D=log 4/log 3#D=2.32#40#4101#649#'; test[p++]='12#1#2#Sierpinského fraktál má fraktálnu dimenziu:#D=1.59#D=log 2/log 3#D=log 4/log 3#D=2.32#30#4101#649#'; test[p++]='12#1#2#Akú fraktálnu dimenziu má Mengerova huba?#D=1.59#D=log 2/log 3#D=log 20/log 27#D=log 22/log26#30#3149#11214#'; test[p++]='12#1#3#Mengerova huba má fraktálnu dimenziu:#D=1.59#D=log 2/log 3#D=log 20/log 27#D=log 22/log26#40#3149#11214#'; test[p++]='12#1#2#Ak vznikol fraktál n-násobným opakovaním jednej transformácie j s koeficientom mierky S. Jeho fraktálnu dimenziu D vypočítame:#D=log (n/(1/S))#D=log n/log(1/S)#D=log (n/S)/log S)#D=log(n/S)#30#4309#10397#'; test[p++]='12#3#1#Aký fraktál je na obrázku?#pic/kox.jpg#Kochovej vločka#Mengerova huba#Sierpinského fraktál#Cantorovo diskontinuum#20#6754#8063#';//obrazok test[p++]='12#3#1#Na obrázku je fraktál:#pic/line.jpg#Sierpinského fraktál#Mandelbrotova množina#Kochovej vločka#Cantorovo diskontinuum#20#2970#16897#';//obrazok test[p++]='12#3#1#Na obrázku je fraktál:#pic/mand.jpg#Sierpinského fraktál#Mandelbrotova množina#Kochovej vločka#Cantorovo diskontinuum#20#1708#10268#';//obrazok test[p++]='12#3#1#Na obrázku je fraktál:#pic/sepir.jpg#Sierpinského fraktál#Mandelbrotova množina#Kochovej vločka#Cantorovo diskontinuum#20#7601#6623#';//obrazok test[p++]='12#3#1#Aký fraktál je na obrázku?#pic/menger.jpg#Sierpinského fraktál#Mandelbrotova množina#Mengerova huba#Cantorovo diskontinuum#20#5184#9888#';//obrazok test[p++]='12#3#3#Aký fraktál je na obrázku?#pic/line.jpg#Sierpinského fraktál#Mandelbrotova množina#Kochovej vločka#Cantorovo diskontinuum#40#2970#16897#';//obrazok test[p++]='12#3#3#Aký fraktál je na obrázku?#pic/mand.jpg#Sierpinského fraktál#Mandelbrotova množina#Kochovej vločka#Cantorovo diskontinuum#40#1708#10268#';//obrazok test[p++]='12#3#3#Aký fraktál je na obrázku?#pic/sepir.jpg#Sierpinského fraktál#Mandelbrotova množina#Kochovej vločka#Cantorovo diskontinuum#40#7601#6623#';//obrazok test[p++]='12#1#1#Lineárne deterministické fraktály vznikajú aplikovaním:#farby#transformácií otáčania, posunutia, škálovania#exponenciálnej funkcie#logických operácií#30#4309#10397#'; //grafické fomáty 14 test[p++]='14#1#1#Koľko znakov obsahuje ASCII kód#1024#256#128#16#20#4309#10397#'; test[p++]='14#1#1#JBIG je norma na kódovanie#monochromatických obrazov#farebných obrázkov#pohyblivých obrázkov#hudobnej informácie#20#8791#21151#'; test[p++]='14#1#1#JPEG je norma na kódovanie#statických obrázkov#pohyblivých obrázkov#hyperdokumentu#monochromatických obrázkov#20#8791#21151#'; test[p++]='14#1#1#MPEG je norma na kódovanie#statických obrázkov#pohyblivých obrázkov#hyperdokumentu#monochromatických obrázkov#20#4309#10397#'; test[p++]='14#1#1#MID je norma na kódovanie#statických obrázkov#pohyblivých obrázkov#hyperdokumentu#hudobnej informácie#20#3111#348#'; test[p++]='14#1#1#Aké obrázky maximálne podporuje formát GIF?#24-bitové obrázky#dvojfarebné obrázky#8-bitové obrázky#16-bitové obrázky#20#4480#9088#'; test[p++]='14#1#1#Aké množstvo dát stačí na postupné zobrazenie obrázka GIF na stránke?#1/8 dát#1/2 dát#1/3 dát#1/4dát#20#8791#21151#'; test[p++]='14#1#2#Formát GIF podporuje maximálne:#24-bitové obrázky#dvojfarebné obrázky#8-bitové obrázky#16-bitové obrázky#30#4480#9088#'; test[p++]='14#1#2#GIF umožňuje postupné zobrazenie obrázka na stránke už po načítaní:#1/8 dát#1/2 dát#1/3 dát#1/4dát#30#8791#21151#'; test[p++]='14#1#1#Koľko miesta zaberie uloženie informácie o šírke obrázku vo formáte GIF?#1bajt#1 bit#2 bajty#4 bajty#20#9836#22207#'; test[p++]='14#1#2#S akou farebnou hĺbkou pracuje formát JPEG?#16 bitov#24 bitov#32 bitov#8 bitov#30#4309#10397#'; test[p++]='14#1#2#S akou maximálnou farebnou hĺbkou pracuje formát FLI?#8 bitov#16 bitov#32 bitov#2 bity#30#6020#2648#'; test[p++]='14#1#3#Na princípe straty informácie pracuje obrazový formát: #TGA#BMP#GIF#JPEG#40#4229#11919#'; test[p++]='14#1#3#Ktorý z obrazových formátov pracuje na princípe straty informácie #TGA#BMP#GIF#TIFF#40#8503#10447#'; test[p++]='14#1#2#Ktorý z obrazových formátov pracuje na princípe straty informácie #TGA#BMP#GIF#JPEG#30#4229#11919#'; test[p++]='14#1#2#Na princípe straty informácie pracuje obrazový formát: #TGA#BMP#GIF#TIFF#30#8503#10447#'; test[p++]='14#1#2#Koľko miesta zaberie v súbore uloženie indexu farby pozadia formáte GIF?#1bajt#1 bit#2 bajty#4 bajty#30#3432#1011#'; test[p++]='14#1#1#Nástupcom ktorého formátu je formát PNG?#JPEG#GIF#TIFF#BMP#20#5354#3603#'; test[p++]='14#1#1#Akú kompresiu používa formát PCX?#ZIP#LHZ#RLE#RAR#20#1835#8697#'; test[p++]='14#1#3#Akým spôsobom sú uložené 24 bitové PCX obrázky?# ako riadky azúrovej, purpurovej a žltej úrovne. #ako grayscale#ako 24 bitový RGB obraz#ako 3 jednotlivé 8 bitové obrázky v R,G,B#40#6600#6048#'; test[p++]='14#1#1#Aká je nevýhoda BMP formátu?#pomalé dekódovanie#veľké súbory#rozmazanie#len 16 farieb#20#1125#1203#'; test[p++]='14#1#2#Aký je rozdiel medzi BMP a TGA?#TGA používa stratovú kompresiu#BMP umožňuje väčšiu farebnú hĺbku#TGA umožňuje väčšiu farebnú hĺbku#BMP použ´va stratovú kompresiu#30#8760#15459#'; test[p++]='14#1#3#Čo je výhodou BMP formátu?#rýchly sieťový prenos#možnosť 32 bitovej farebnosti#vysoký stupeň kompresie#rýchle dekódovanie(žiadne)#40#4229#11919#'; test[p++]='14#1#3#Čo je nevýhodou TIFF oproti JPEG?#väčšie súbory pri rovnakej kvalite#menšie súbory pri rovnakej kvalite#nižšia kvalita obrazu#vyššia kvalita obrazu#40#7014#4913#'; test[p++]='14#1#3#Aké maximálne rozlíšenie používa formát FLI?#160x100 - 64 farieb#640x480 - 65536 farieb#320x200 - 256 farieb#320x240 - 256 farieb#40#2274#5522#'; test[p++]='14#1#3#Aké maximálne rozlíšenie používa formát FLC?#160x100 - 64 farieb#640x480 - 256 farieb#320x200 - 256 farieb#320x240 - 256 farieb#40#7555#8552#'; test[p++]='14#1#3#Akú z vlastností majú formáty GIF a PNG spoločnú?#bezstratovú kompresiu#priame zisťovanie poškodenia súboru#alfa kanál na transparentnú masku#grayscale obrázky maximálne 16 bitov na pixel#40#7014#4913#'; test[p++]='14#1#3#Akú vlastnosť má formát PNG a nemá formát GIF?#počet farieb v obrázku maximálne 256#bezstratová kompresia#truecolor obrázky maximálne 48 bitov na pixel#kompletná hardwarová a platformová nezávislosť#40#2274#5522#'; test[p++]='14#1#3#Akú vlastnosť má formát PNG a nemá formát GIF?#počet farieb v obrázku maximálne 256#bezstratová kompresia#priame zisťovanie (detekcia) poškodenia súboru#kompletná hardwarová a platformová nezávislosť#40#2274#5522#'; test[p++]='14#1#2#Aká je výhoda BMP formátu?#rýchly sieťový prenos#možnosť 32 bitovej farebnosti#vysoký stupeň kompresie#rýchle dekódovanie(žiadne)#30#4229#11919#'; test[p++]='14#1#2#Akú nevýhodu má TIFF oproti JPEG?#väčšie súbory pri rovnakej kvalite#menšie súbory pri rovnakej kvalite#nižšia kvalita obrazu#vyššia kvalita obrazu#30#7014#4913#'; test[p++]='14#1#2#S akým maximálnym rozlíšením pracuje formát FLI?#160x100 - 64 farieb#640x480 - 65536 farieb#320x200 - 256 farieb#320x240 - 256 farieb#30#2274#5522#'; test[p++]='14#1#2#S akým maximálnym rozlíšením pracuje formát FLC?#160x100 - 64 farieb#640x480 - 256 farieb#320x200 - 256 farieb#320x240 - 256 farieb#30#7555#8552#'; test[p++]='14#1#2#Ktorú z vlastností majú formáty GIF a PNG spoločnú?#bezstratovú kompresiu#priame zisťovanie poškodenia súboru#alfa kanál na transparentnú masku#grayscale obrázky maximálne 16 bitov na pixel#30#7014#4913#'; test[p++]='14#1#2#Ktorú vlastnosť má formát PNG a nemá formát GIF?#počet farieb v obrázku maximálne 256#bezstratová kompresia#truecolor obrázky maximálne 48 bitov na pixel#kompletná hardwarová a platformová nezávislosť#30#2274#5522#'; test[p++]='14#1#2#Ktorú vlastnosť má formát PNG a nemá formát GIF?#počet farieb v obrázku maximálne 256#bezstratová kompresia#priame zisťovanie (detekcia) poškodenia súboru#kompletná hardwarová a platformová nezávislosť#30#2274#5522#'; //sietové multimedia 15 //grafické karty a monitory test[p++]='16#1#1#V čom sa udáva rýchlosť 2D grafiky?#v miliónoch voxelov#v megapixeloch za sekundu#v miliónoch polygónov#v miliónoch pixelov#20#1125#1203#'; test[p++]='16#1#3#V čom sa obyčajne udáva rýchlosť 3D enginu?#v miliónoch polygónov za sekundu#v megapixelovh za sekundu#v miliónoch voxelov za sekundu#v miliónoch pixelov za sekundu#40#6588#16005#'; //normalizovane gr. systemy test[p++]='17#1#1#Ktorý z Norm. graf. systémov bol vyvinutý ako prvý?#CKS#CGM#PHIGS#CGL#20#8791#21151#'; test[p++]='17#1#1#Všeobecná funkcia na kreslenie lomených čiar vGKS má tvar:#POLYMARKER(N,BODY)#POLYLINE(N,BODY)#TEXT(POSITION,STRING)#POLYLINE(POSITION,STRING)#20#8217#11516#'; test[p++]='17#1#2#Centrálna pamäť štruktúr (CSS) je:#orientovaný cyklický graf#neorientovaný graf#orientovaný acyklický graf#cyklický graf#30#9836#22207#'; test[p++]='17#1#2#Akým príkazom je vo PHIGS možné do štruktúry vložiť ďalšiu?#POST STRUCTURE(WS, ID, PRI)#CLOSE STRUCTURE(ID)#OPEN STRUCTURE(ID)#EXECUTE STRUCTURE(ID)#30#3111#348#'; test[p++]='17#1#1#Ktorým príkazom je vo PHIGS možné do štruktúry vložiť ďalšiu?#POST STRUCTURE(WS, ID, PRI)#CLOSE STRUCTURE(ID)#OPEN STRUCTURE(ID)#EXECUTE STRUCTURE(ID)#20#3111#348#'; test[p++]='17#4#3#Ktorá z postupností volaní funkcií reprezentuje sieť štruktúr na obr?#pic/struktur1.jpg#pic/struktur1B.jpg#pic/struktur1C.jpg#pic/struktur1ASPRA.JPG#pic/struktur1D.jpg#40#2731#4815#'; test[p++]='17#4#3#Ktorá postupnosť volaní funkcií reprezentuje sieť štruktúr na obr?#pic/struktur2.jpg#pic/struktur2B.jpg#pic/struktur2C.jpg#pic/struktur2ASPRA.JPG#pic/struktur2D.jpg#40#2731#4815#'; test[p++]='17#4#2#Ktorá z postupností volaní funkcií reprezentuje sieť štruktúr na obr?#pic/struktur1.jpg#pic/struktur1B.jpg#pic/struktur1C.jpg#pic/struktur1ASPRA.JPG#pic/struktur1D.jpg#30#2731#4815#'; test[p++]='17#4#2#Ktorá postupnosť volaní funkcií reprezentuje sieť štruktúr na obr?#pic/struktur2.jpg#pic/struktur2B.jpg#pic/struktur2C.jpg#pic/struktur2ASPRA.JPG#pic/struktur2D.jpg#30#2731#4815#'; test[p++]='17#4#1#Aká postupnosť volaní funkcií reprezentuje sieť štruktúr na obr?#pic/struktur1.jpg#pic/struktur1B.jpg#pic/struktur1C.jpg#pic/struktur1ASPRA.JPG#pic/struktur1D.jpg#20#2731#4815#'; test[p++]='17#4#3#Ktorá postupnosť volaní funkcií reprezentuje sieť štruktúr na obr?#pic/struktur3.jpg#pic/struktur3B.jpg#pic/struktur3C.jpg#pic/struktur3ASPRA.JPG#pic/struktur3D.jpg#40#2731#4815#'; test[p++]='17#1#1#Ktorá norma môže pracovať s 3D objektami?#CGI#PHIGS#GKS#CGM#20#1125#1203#'; test[p++]='17#1#1#Funkcia GKS POLYLINE(4, BODY) vykreslí#3 úsečky#4úsečky#4 body#3 boody#20#8791#21151#'; test[p++]='17#1#1#Funkcia GKS POLYLINE(7, BODY) vykreslí#6 úsečiek#7 úsečiek#7 bodov#6 boodov#20#8791#21151#'; test[p++]='17#1#1#Funkcia GKS POLYLINE(12, BODY) vykreslí#11 úsečiek#12 úsečiek#11 bodov#12 boodov#20#8791#21151#'; test[p++]='17#1#1#Funkcia GKS POLYMARKER (7, BODY) vykreslí: #6 značiek#7 úsečiek#6 úsečiek#sled 7 značiek#20#8856#19236#'; test[p++]='17#1#2#Načo nám v GKS slúži pojem segment?#na kopírovanie obrázkov#na vytvorenie obrázka na virtuálnom zariadení#na ukladanie obrázkov a ich častí do pamäte#na odosielanie obrázkov#30#9836#22207#'; test[p++]='17#1#3#Aká je chyba v postupnosti volaných funkcií:
1. CREATE SEGMENT(1)
2.CREATE SEGMENT(2)
3.grafické výstupné prvky
4. CLOSE SEGMENT()
5.CLOSE SEGMENT()#stačí iba raz zavolať funkciu CLOSE SEGMENT()#zápis je správny#funkcii CLOSE SEGMENT chýba identifikátor segmentu#nemôžu byť otvorené naraz dva segmenty#40#6600#6048#'; test[p++]='17#1#2#Nájdi chybu v postupnosti volaných funkcií:
1. CREATE SEGMENT(1)
2.CREATE SEGMENT(2)
3.grafické výstupné prvky
4. CLOSE SEGMENT()
5.CLOSE SEGMENT()#stačí iba raz zavolať funkciu CLOSE SEGMENT()#zápis je správny#funkcii CLOSE SEGMENT chýba identifikátor segmentu#nemôžu byť otvorené naraz dva segmenty#30#6600#6048#'; test[p++]='17#1#3#Nájdi chybu v postupnosti volaných funkcií:
1. CREATE SEGMENT(1)
2.grafické výstupné prvky
3. CLOSE SEGMENT()
4.CREATE SEGMENT(2)
5.grafické výstupné prvky
6.CLOSE SEGMENT()#stačí iba raz zavolať funkciu CLOSE SEGMENT()#zápis je správny#funkcii CLOSE SEGMENT chýba identifikátor segmentu#nemôžu byť otvorené naraz dva segmenty#40#5354#3603#'; test[p++]='17#1#3#Akú transformáciu reprezentuje funkcia EVALUATE TRANSFORM MATRIX(0,1,3,3,0,1,1,WC,MATICA)#posunutie objektu o vektor (3,3)#otočenie objektu o 30°#trojnásobné zväčšenie objektu#identickú transformáciu#40#6588#16005#'; test[p++]='17#1#2#Čo reprezentuje funkcia EVALUATE TRANSFORM MATRIX(0,1,3,3,0,1,1,WC,MATICA)#posunutie objektu o vektor (3,3)#otočenie objektu o 30°#trojnásobné zväčšenie objektu#identickú transformáciu#30#6588#16005#'; test[p++]='17#1#3#Čo reprezentuje funkcia EVALUATE TRANSFORM MATRIX(0,1,1,1,0,1,1,WC,MATICA)#posunutie objektu o vektor (1,1)#otočenie objektu o 30°#trojnásobné zväčšenie objektu#identickú transformáciu#40#7014#4913#'; test[p++]='17#1#3#Akú transformáciu reprezentuje funkcia EVALUATE TRANSFORM MATRIX(0,1,2,2,0,0.5,0.5,WC,MATICA)#posunutie objektu o vektor (2,2) a dvojnásobné zmenšenie objektu#otočenie objektu o 30° a posunutie o vektor(2,2)#päťnásobné zväčšenie objektu#identickú transformáciu#40#2776#9897#'; test[p++]='17#1#2#Čo reprezentuje funkcia EVALUATE TRANSFORM MATRIX(0,1,2,2,0,0.5,0.5,WC,MATICA)#posunutie objektu o vektor (2,2) a dvojnásobné zmenšenie objektu#otočenie objektu o 30° a posunutie o vektor(2,2)#päťnásobné zväčšenie objektu#identickú transformáciu#30#2776#9897#'; test[p++]='17#1#3#Akú transformáciu reprezentuje funkcia EVALUATE TRANSFORM MATRIX(0,1,5,5,0,2,2,WC,MATICA)#posunutie objektu o vektor (5,5) a dvojnásobné zväčšenie#otočenie objektu o 30° a posunutie o vektor(5,5)#päťnásobné zväčšenie objektu#identickú transformáciu#40#2776#9897#'; test[p++]='17#1#2#Čo reprezentuje funkcia EVALUATE TRANSFORM MATRIX(0,1,5,5,0,2,2,WC,MATICA)#posunutie objektu o vektor (5,5) a dvojnásobné zväčšenie#otočenie objektu o 30° a posunutie o vektor(5,5)#päťnásobné zväčšenie objektu#identickú transformáciu#30#2776#9897#'; test[p++]='17#1#1#Kedy môžeme volať odosielaciu funkciu PHIGS-u POST STRUCTURE(WSID, STRID, PRIOR)?#vždy po uzavretí štruktúry#vždy pred vytvorením štruktúry#kedykoľvek#iba ak je už štruktúra vytvorená#20#1835#8697#'; // geometria test[p++]='18#1#1#Množina A ÎEⁿ je konvexná <=>#pre každé dva body X,Y Î A platí,že úsečka XY Î A #pre každé dva body X,Y Î A platí,že priamka prechádzajúca X,Y Î A#ak v nej poznáme aspoň dva body#ak obsahuje mnohouholník#12#6504#4165#'; test[p++]='18#1#1#Najmenšej konvexnej množine obsahujúcej množinu M hovoríme#lineárna kombinácia bodov z M#priestor patriaci množine M#konvexný obal množiny M#polpriestor obsahujúci množiny M#12#7959#27786#'; test[p++]='18#1#2#Konvexná kombinácia C bodov z M je vyjadrená:#C=S^k_i=0c_iA_i, Sc_i=1, c_iC=S^k_i=0c_iA_i, Sc_i=1, c_i>=0 " i, A_i Î R " i, A_i Î M #b#c#C=S^k_i=0c_iA_i, Sc_i=1, c_i>=0 " i, A_i Î M #18#9107#17589#'; test[p++]='18#1#2#Množina M ÎEⁿ je konvexná <=>#M ÎRⁿ #M=S^k_i=0c_iA_i, c_i ÎR#existujú body X, Y, ktoré ležia v M#M=cM, cM je konvexný obal M#18#5787#19203#'; test[p++]='18#1#2#Oporný polpriestor množiny M ÎEⁿ je:#otvorený polpriestor P ÎEⁿtaký, že M ÎP a hranice M a P majú aspoň jeden spoločný bod #uzavretý polpriestor P ÎEⁿtaký, že M ÎP a hranice M a P majú aspoň jeden spoločný bod #uzavretý polpriestor P ÎEⁿtaký, že M ÎP a hranice M a P nemajú žiaden spoločný bod #otvorený polpriestor P ÎEⁿtaký, že M ÎP a hranice M a P nemajú žiaden jeden spoločný bod #18#4688#16392#'; test[p++]='18#1#2#Oporná nadrovina množiny M ÎEⁿ je:#nadrovina obshujúca M#konvexná množina#hranica množiny M#hranica oporného polpriestoru#18#5787#19203#'; test[p++]='18#1#1#Pre extrémny bod X konvexnej množiny K ÎEⁿ pltí:#pre ľubovoľné dva body z K platí: X nie je vnútorným bodom otvorenej úsečky PQ#X má maximálnu hodnotu zo všetkých bodov z M# X neleží na hranici množiny M#X leží na ľubovoľnej úsečke z M#12#4626#4800#'; test[p++]='18#1#1#Deliaci pomer bodu C vzhľadom ne body A, B vypočítame pomocou vzťahu:#(ABC)= (C+A)/(C+B)#(ABC)= (C-A)/(C-B)#(ABC)= (A-C)/(B-C)#(ABC)= (A-B)/(A-C)#12#4997#25618#'; test[p++]='18#1#2#Vypočítajte deliaci pomer bodu C=(3,5) vzhľadom na body A=(2,1), B=(1,3)#(ABC)=(2; 2)#(ABC)=(1/2; 2)#(ABC)=(4; 3)#(ABC)=(2; 1/2)#20#3640#3593#'; test[p++]='18#1#2#Vypočítajte deliaci pomer bodu C=(8,5,6) vzhľadom na body A=(3,2,1), B=(4,4,3).#(ABC)=(5/3; 3; 4/3 )#(ABC)=(3; 3/2; 5/3 )#(ABC)=(4; 3/5; 5/2 )#(ABC)=(5/4; 3; 5/3 )#20#2399#23686#'; test[p++]='18#1#3#Aké súradnice má bod C ak poznáme jeho deliaci pomer (ABC)= (2, 1/2, 2/3) k bodom A=(4,1,1), B=(3,3,2)?#C=(2,-1,-1)#C=(1,-1,-1)#C=(2,1,1)#C=(2,2,3)#40#4626#4800#'; test[p++]='18#1#3#Aké súradnice má bod C ak poznáme jeho deliaci pomer (ABC)= (3/2, 1/2, 1/5) k bodom A=(1,2,2), B=(4,5,6)?#C=(-1,-10,1)#C=(2,1,12)#C=(10,-1,1)#C=(1,-10,10)#40#3640#3593#'; test[p++]='18#1#1#Lomená čiara je uzavretá ak:#prvý bod je rôzny od posledného#prvý bod je rovnaký ako posledný#leží v uzavretom polpriestore#leží v uzavretej množine#20#4997#25618#'; test[p++]='18#1#2#Aký tvar má vzťah pre orientovaný obsah mnohouholníka M s vrcholmi A₁,...,A_m,A_i=(x_iy_i) ?#S_or= 1/2[(x₁y₂+x₂y₁)+...+(x_my₁+x₁y_m)]#S_or= 1/2[(x₂y₁-x₁y₂)+...+(x₁y_m-x_my₁)]#S_or= 1/2[(y₁y₂-x₂x₁)+...+(y_my₁-x₁v_m)]#S_or= 1/2[(x₁y₂-x₂y₁)+...+(x_my₁-x₁y_m)]#30#5260#4846#'; test[p++]='18#1#3#Vzťah pre orientovaný obsah mnohouholníka M s vrcholmi A₁,...,A_m,A_i=(x_iy_i) má tvar:#S_or= 1/2[(x₁y₂+x₂y₁)+...+(x_my₁+x₁y_m)]#S_or= 1/2[(x₂y₁-x₁y₂)+...+(x₁y_m-x_my₁)]#S_or= 1/2[(y₁y₂-x₂x₁)+...+(y_my₁-x₁v_m)]#S_or= 1/2[(x₁y₂-x₂y₁)+...+(x_my₁-x₁y_m)]#40#5260#4846#' test[p++]='18#1#3#Vypočítajte orientovaný obsah mnohouholníka M s vrcholmi: A₁=(1,1), A₂=(2,1), A₃=(3,4), A₄=(1,5).#S_or(M)=(5/2)#S_or(M)=(15/2)#S_or(M)=(3/5)#S_or(M)=(1/12)#40#3640#3593#'; test[p++]='18#1#3#Vypočítajte orientovaný obsah mnohouholníka M s vrcholmi: A₁=(5,2), A₂=(3,3), A₃=(7,4), A₄=(6,2).#S_or(M)=(2)#S_or(M)=(-4)#S_or(M)=(-3)#S_or(M)=(1/2)#40#3640#3593#';; test[p++]='18#1#1#Ktoré tvrdenie je správne?#Konvexný mnohouholník je konvexným obalom svojich vrcholov.#Aspoň jeden vnútorný uhol konvexného mnohouholníka je konvexný.#Konvexný mnohouholník je zjednotením všetkých svojich vnútorných polrovín.#Mnohouholník je konvexný, ak aspoň jedna priamka obsahujúca jeho stranu je oporná.#20#2064#2888#'; test[p++]='18#1#2#Vyberte správne tvrdenie!#Konvexný mnohouholník je konvexným obalom svojich vrcholov.#Aspoň jeden vnútorný uhol konvexného mnohouholníka je konvexný.#Konvexný mnohouholník je zjednotením všetkých svojich vnútorných polrovín.#Mnohouholník je konvexný, ak aspoň jedna priamka obsahujúca jeho stranu je oporná.#30#2064#2888#'; test[p++]='18#1#1#Ktoré tvrdenie je správne?#Konvexný mnohouholník je zjednotením všetkých svojich vnútorných polrovín.#Každý vnútorný uhol konvexného mnohouholníka je konvexný.#Aspoň jeden vnútorný uhol konvexného mnohouholníka je konvexný.#Mnohouholník je konvexný, ak aspoň jedna priamka obsahujúca jeho stranu je oporná.#20#7194#16255#'; test[p++]='18#1#2#Vyberte správne tvrdenie!#Konvexný mnohouholník je zjednotením všetkých svojich vnútorných polrovín.#Každý vnútorný uhol konvexného mnohouholníka je konvexný.#Aspoň jeden vnútorný uhol konvexného mnohouholníka je konvexný.#Mnohouholník je konvexný, ak aspoň jedna priamka obsahujúca jeho stranu je oporná.#30#7194#16255#'; test[p++]='18#1#1#Vypočítajte skalárny súčin vektorov u=(1,6,8)a v=(3,-1,-6). #uv= 48#uv= 51#uv= -48#uv= -51#20#5260#4846#'; test[p++]='18#1#1#Vypočítajte skalárny súčin vektorov u=(7,1,12)a v=(-2,-2,3). #uv= 21#uv= -20#uv= -21#uv= 20#20#5260#4846#'; test[p++]='18#1#1#Stred bodov A,B vypočítame zo vzťahu:#S(A,B):= B+1/2(A-B)#S(A,B):= A+1/2(A-B)#S(A,B):= A+1/3(A-B)#S(A,B):= A+1/2(A+B)#20#7194#16255#'; test[p++]='18#1#1#Vypočítajte stred bodov A, B. A=(13,24), B=(7,16)#S(A,B)=(5,20)#S(A,B)=(8,9)#S(A,B)=(10,20)#S(A,B)=(10,8)#20#3640#3593#'; test[p++]='18#1#2#Vzťah pre orientovaný obsah dvoch susediacich mnohouholníkov je: #S_or(M₁ČM₂)=S_or(M₁) / S_or(M₂)#S_or(M₁ČM₂)=S_or(M₁)*S_or(M₂)#S_or(M₁ČM₂)=S_or(M₁)+S_or(M₂)#S_or(M₁ČM₂)=S_or(M₁)-S_or(M₂)#30#8899#37230#';// kontrola symbolu test[p++]='18#1#1#Ako vyzerá vzťah pre orientovaný obsah dvoch susediacich mnohouholníkov? #S_or(M₁ČM₂)=S_or(M₁) / S_or(M₂)#S_or(M₁ČM₂)=S_or(M₁)*S_or(M₂)#S_or(M₁ČM₂)=S_or(M₁)+S_or(M₂)#S_or(M₁ČM₂)=S_or(M₁)-S_or(M₂)#20#8899#37230#';// kontrola symbolu test[p++]='18#1#2#Obsah dvoch susedných mnohouholníkov T₁ a T₂, zadaných svojimi vrcholmi:
T₁: A₁=(3,4), A₂=(1,5), A₃=(5,2)
T₂: B₁=(6,1), B₂=(8,3), B₃=(7,5) je:#S_or=4#S_or=1#S_or=5#S_or=-3#30#6788#18653#'; test[p++]='18#1#1#Vypočítajte obsah dvoch susedných mnohouholníkov T₁ a T₂, zadaných svojimi vrcholmi:
T₁: A₁=(3,4), A₂=(1,5), A₃=(5,2)
T₂: B₁=(6,1), B₂=(8,3), B₃=(7,5).#S_or=4#S_or=1#S_or=5#S_or=-3#20#6788#18653#'; test[p++]='18#1#3#Krivosť krivky P(t), tÎ I, je funkcia definovaná:#k(t)= ( |P``(t) x P``(t)| )/( |P`(t)| )#k(t)= ( |P`(t) x P``(t)| )/( |P`(t)|³)#k(t)= ( |P`(t) x P``(t)| )/( |P``(t)|³)#k(t)= ( |P`(t) x P``(t)| )/( |P`(t)|³)#40#5260#4846#'; test[p++]='18#1#2#Uhol dvoch kriviek na ploche
Q₁(t)=P(u(t), v(t))
Q₂(t)=P(p(t), q(t)), ktoré majú spoločný bod je:#cos(a)=(Q`₁+Q`₂) / ( |Q`₁| |Q`₂| )#cos(a)=(Q`₁*Q`₂) / ( |Q`₁| |Q`₂| )#cos(a)=Q`₁ / ( |Q`₁| |Q`₂| )#cos(a)=(Q`₁*Q`₂) / |Q`₂| #30#6877#17696#'; test[p++]='18#1#3#Obsah plochy P(u,v), (u,v)ÎD, D je ohraničená, uzavretá v R² je:#S :=ň_D|P_u x P_v|du #S :=ňň_D|P_uv x P_vu|du dv#S :=ňň_D|P_u x P_v|du dv#S :=ňň_D|P_u|du#40#8899#37230#';//symbol integrál test[p++]='18#1#3#Obsah rotačnej plochy vypočítame pomocou:#S= d*2x_T , d je dĺžka profilu, x_T je súradnica ťažiska#S= d*2p, d je dĺžka profilu#S= d*p*x_T, d je dĺžka profilu, x_T je súradnica ťažiska#S= d*2p*x_T, d je dĺžka profilu, x_T je súradnica ťažiska #40#9623#16253#'; test[p++]='18#1#1#Uhol dvoch priamok v priestore p=u>, q=v> vypočítame pomocou:#arccos (|v| / |u||v|)#arcsin (|uv| / |u||v|)#arccos (|uv| / |u||u|)#arccos (|uv| / |u||v|)#20#9623#16253#'; test[p++]='18#1#2#Uhol dvoch nadrovín:
a: n(X-P)=0 a
b: m(X-Q)=0 vypočítame pomocou:#arccos (|nm| / |n|)#arccos (|nm| / (|n||m|))#arcsin (|nm| / (|n||m|))#arccos (nm / (|n||m|))#30#6877#17696#'; test[p++]='18#1#2#Pomocou ktorého vzťahu vypočítame dĺžku krivky P(t), tÎ (a,b)?#l(p)= ň^b_a|P`(t)| dt#S= d*p*x_T, d je dĺžka profilu, x_T je súradnica ťažiska#l(p)= ň^b_a|P``(t)| dt#l(p)= p*|P`(t)| dt#30#4860#9160#'; //zlozitost geometrickych algoritmov test[p++]='19#1#1#Bod P konvexnej množiny C je extremálny, ak:#neexistujú žiadne dva body A,BÎC, také, že P leží na otvorenej úsečke AB.#neexistujú žiadne dva body A,BÎC, také, že P neleží na otvorenej úsečke AB.#dosahuje maximálnu hodnotu zo všetkých bodov#ak leží v konvexnom mnohouholníku#20#3250#1541#'; test[p++]='19#1#1#Bod P nie je extremálnym bodom neprázdnej konvexnej množiny C z E² práve vtedy,#ak leží v nejakom obdĺžniku s vrcholmi v C#ak existuje bod s väčšou hodnotou#ak leží v nejakom trojuholníku s vrcholmi z C a sám je vrcholom tohto trojuholníka.#ak leží v nejakom trojuholníku s vrcholmi z C, ale sám nie je vrcholom tohto trojuholníka.#20#6866#16536#'; test[p++]='19#1#1#Koľko trojuholníkov určuje n - prvková množina bodov K ?#O(n²)#O(n³)#O(n)#O(n²)+O(n)#20#6703#7113#'; test[p++]='19#1#1#V akom čase vieme zistiť extremalitu bodu AÎC?#O(n³)#O(n²)#O(n⁴)#O(n)#20#2745#5413#'; test[p++]='19#1#2#V akom čase vieme otestovať extremalitu n bodov z C?#O(n³)#O(n⁴)#O(log(n³))#O(n)#30#1440#1224#';//overit test[p++]='19#1#1#Konvexný obal množiny nájde algoritmus:#metóda tvorby triangulácie#metóda vrstiev#metóda reťazcov#Graham Hull#20#8259#21336#'; test[p++]='19#1#1#Ktorý algoritmus nájde konvexný obal množiny?#metóda tvorby triangulácie#metóda vrstiev#metóda reťazcov#Quick Hull#20#2356#4575#'; test[p++]='19#1#2#V akom čase nájde algoritmus Graham Hull konvexný obal n bodov.#O(nlogn)#O(logn)#O(n²)#O(n²logn)#30#8148#13381#'; test[p++]='19#1#1#Na ktorej paradigme sú založené algoritmy Quick Hull a Graham Hull?#triedenie#zametcia technika#Rozďeľuj a panuj#dualizácia#20#6869#23206#'; test[p++]='19#1#3#V akom čase vieme skonštruovať konvexný obal zjednotenia dvoch konvexných obalov s m a n vrcholmi?#T:O(mn)#T:O(m+n)#T:mO(n)#T:nO(m)#40#3155#2776#'; test[p++]='19#1#2#Nanajvýš v akom čase zvládne každý on-line algorgitmus tvorby konvexného obalu v reálnom čase prechod od CH(P_i-1) k CH(P_i)? #W(log n+m)#T:W(n)#T:W(log n)#T:W(nlog n)#30#6869#23206#'; test[p++]='19#1#1#Ktorú dátovú štruktúru používame na uchovávanie informácií pri algoritme na udražanie konvexného obalu?#winged edge#binárny strom#CSG - strom#AVL - strom#20#2356#4575#'; test[p++]='19#1#3#Aká je celková zložitosť algoritmu udržania konvexného obalu?#T:O(nlog n), M: O(n²)#T:O(log n), M:O(n)#T:O(nsup>2), M: O(n²)#T:O(nlog n), M: O(n)#40#1002#56#'; test[p++]='19#1#1#Na čo sa používa algoritmus metóda balenia darčeka? #na hľadanie najbližších bodov#na konštrukciu Voronoiovho diagramu#hľadanie konvexného obalu v rovine#hľadanie konvexného obalu v priestore#20#7416#8793#'; test[p++]='19#1#2#V akom čase vieme usporiadať v jednorozmernom prípade n bodov?#O(log n)#O(nlog n)#O(nlog n²)#O(log n²)#30#5760#8208#'; test[p++]='19#1#1#V akom čase vieme nájsť v usporiadaní n bodov dva najbližšie?#O(n)#O(nlog n)#O(log n)#O(n²)#20#5760#8208#'; test[p++]='19#1#3#Pri konštrukcii Voronoiovho diagramu#hľadáme množinu bodov, ktoré nie sú od P_iďalej ako od ľubovoľného iného bodu.#hľadáme množinu bodov, ktoré sú od P_iďalej ako od ľubovoľného iného bodu.#hľadáme body, ktoré ležia v konvexnom obale všetkých bodov z množiny.#hľadáme extremálne body v danej množine.#40#8148#13381#'; test[p++]='19#1#3#Jednou z vlastností Voronoiovho diagramu je:#každý Voronoiov vrchol Vor(P) je priesečníkom práve štyroch hrán tohoto diagramu # 4 body množiny P ležia na kružnici #žiadne 3 body množiny P neležia na jednej kružnici #žiadne 4 body množiny P neležia na jednej kružnici#40#7416#8793#'; test[p++]='19#1#3#Jednou z vlastností Voronoiovho diagramu je:#Každý Voronoiov vrchol Vor(P) je priesečníkom práve troch hrán tohoto diagramu.#Každý Voronoiov vrchol Vor(P) je priesečníkom práve štyroch hrán tohoto diagramu.#žiadne 3 body množiny P neležia na jednej kružnici#4 body množiny P ležia na kružnici#40#2361#2633#'; test[p++]='19#1#1#Čo tvorí duálna štruktúra k Voronoiovmu diagramu?#strom#trianguláciu#kondenzáciu#množinu rôznych mnohouholníkov#20#7885#19751#'; test[p++]='19#1#2#Aký počet vrcholov má Voronoiov diagram n- prvkovej množiny bodov P?#najviac log n#2n#najviac 2n-5#najviac 3n-6#30#4472#6745#'; test[p++]='19#1#3#Koľko vrcholov má Voronoiov diagram n- prvkovej množiny bodov P?#najviac log n#2n#najviac 2n-5#najviac 3n-6#40#6869#23206#'; test[p++]='19#1#2#Aký počet hrán má Voronoiov diagram n- prvkovej množiny bodov P?#najviac 3n-6#2n-5#najviac 2n-3#n/2#30#7143#5202#'; test[p++]='19#1#3#Koľko hrán má Voronoiov diagram n- prvkovej množiny bodov P?#najviac 3n-6#2n-5#najviac 2n-3#n/2#40#7143#5202#'; test[p++]='19#1#2#Aká je dolná hranica časovej zložitosti konštrukcie Voronoiovho diagramu?#T:W(n²)#T:W(n)#T:W(nlog n)#T:W(log n)#30#1606#4977#'; test[p++]='19#1#2#V akom optimálnom čase vieme k množine n bodov skonštruovať trianguláciu?#T:O(nlog n)#T:O(n)#T:O(logn)#T(nlog 2n)#30#6703#6527#'; test[p++]='19#1#2#V akom čase sa dá lokalizovať bod Q vzhľadom na n- uholník M?(bez prespracovania)#T:O(log n)#T:O(n³)#T:O(n)#T:O(n²)#30#3997#27012#'; test[p++]='19#1#3#V akom čase sa dá vyriešiť problém lokalizácie bodu pre konvexný mnohouholník s časom predspracovania P:O(n)?#T:O(nlog n)#T:O(log n)#T:O(n)#T:O(n³)#40#6703#6527#'; test[p++]='19#1#3#Aký čas, pamäťová náročnosť a čas predspracovania je potrebný na lokalizáciu bodu v n- vrcholovej mape?#T:O(log n), M:O(n), P:O(n²)#T:O(log n), M:O(n²), P:O(n²)#T:O(n), M:(n²), P:O(n)#T:O(log n), M:(n), P:O(n)#40#7885#19751#'; test[p++]='19#1#1#Ktorá z metód rieši problém lokalizácie?#zjemňovanie triangulácie#Graham Hull#Quick Hull#Voronoiov diagram#20#8148#13381#'; test[p++]='19#1#3#Aká je časová a pamäťová náročnosť metódy lichobežníkových oblastí?#T:O(log n), M:O(nlog n)#T:O(nlog n), M:O(nlog n)#T:O(log n), M:O(log n)#T:O(n), M:O(log n)#40#7143#5202#'; test[p++]='19#1#2#Prienikom konvexného m- uholníka a n- uholníka je:#triangulácia#mnohouholník s m+n vrcholmi#prázdna množina, alebo konvexný mnohouholník#vždy konvexný mnohouholník#30#9613#15209#'; test[p++]='19#1#2#Aký čas (v najhoršom prípade)si vyžaduje nájdenie prieniku dvoch hviezdicovitých mnohouholníkov?#T:W(n)#T:W(n²)#T:W(nlog n)#T:W(log n²)#30#7885#19751#'; max=p; } function randomotazok(typ) { odp=new Array(); if (typ==0) { odp[0]=0;odp[1]=1;odp[2]=2;odp[3]=3;} if (typ==1) { odp[0]=0;odp[1]=1;odp[2]=3;odp[3]=2;} if (typ==2) { odp[0]=0;odp[1]=2;odp[2]=1;odp[3]=3;} if (typ==3) { odp[0]=0;odp[1]=2;odp[2]=3;odp[3]=1;} if (typ==4) { odp[0]=0;odp[1]=3;odp[2]=1;odp[3]=2;} if (typ==5) { odp[0]=0;odp[1]=3;odp[2]=2;odp[3]=1;} if (typ==6) { odp[0]=1;odp[1]=0;odp[2]=2;odp[3]=3;} if (typ==7) { odp[0]=1;odp[1]=0;odp[2]=3;odp[3]=2;} if (typ==8) { odp[0]=1;odp[1]=2;odp[2]=0;odp[3]=3;} if (typ==9) { odp[0]=1;odp[1]=2;odp[2]=3;odp[3]=0;} if (typ==10) { odp[0]=1;odp[1]=3;odp[2]=2;odp[3]=0;} if (typ==11) { odp[0]=1;odp[1]=3;odp[2]=0;odp[3]=2;} if (typ==12) { odp[0]=2;odp[1]=0;odp[2]=1;odp[3]=3;} if (typ==13) { odp[0]=2;odp[1]=0;odp[2]=3;odp[3]=1;} if (typ==14) { odp[0]=2;odp[1]=1;odp[2]=0;odp[3]=3;} if (typ==15) { odp[0]=2;odp[1]=1;odp[2]=3;odp[3]=0;} if (typ==16) { odp[0]=2;odp[1]=3;odp[2]=1;odp[3]=0;} if (typ==17) { odp[0]=2;odp[1]=3;odp[2]=0;odp[3]=1;} if (typ==18) { odp[0]=3;odp[1]=0;odp[2]=2;odp[3]=1;} if (typ==19) { odp[0]=3;odp[1]=0;odp[2]=1;odp[3]=2;} if (typ==20) { odp[0]=3;odp[1]=1;odp[2]=0;odp[3]=2;} if (typ==21) { odp[0]=3;odp[1]=1;odp[2]=2;odp[3]=0;} if (typ==22) { odp[0]=3;odp[1]=2;odp[2]=1;odp[3]=0;} if (typ==23) { odp[0]=3;odp[1]=2;odp[2]=0;odp[3]=1;} } function dekoduj_kod(cislo){ qv1 = Math.floor(cislo/1000); qv2 = Math.floor(cislo/100) - (qv1*10); qv3 = Math.floor(cislo/10) - (qv1*100) - (qv2*10); qv4 = Math.floor(cislo/1) - (qv1*1000) - (qv2*100) - (qv3*10); } function dekoduj_vysledok(ries1) { var ries = (qv1*qv1*qv1*(qv1+ries1+5)) + (qv2*qv2*qv2*(qv2+ries1+3)) + (qv3*qv3*qv3*(qv3+ries1+4)) + (qv4*qv4*qv4*(qv4+ries1+2)); return ries; } //****************************************************** function infodata(kapitola) { var i=0;pocet_otazok=0;k=0;od=0; var lahke=0;stredne=0;tazke=0;t1=0;t2=0;t3=0;t4=0; // najprv zistime kolko otazok ma dana kapitola while (i