Úvod

Trojrozmerný grafický objekt máme vyjadrený väčšinou pomocou matematického modelu a  tak je na mieste otázka, ako ho budeme reprezentovať. Na to existujú  v podstate dve metódy:

Prvou je reprezentácia pomocou objemového modelu,. kde má objekt parametrickú reprezentáciu. Táto metóda sa hodí pre následné spracovanie a úpravu objektu. Používa sa hlavne v strojárskej výrobe(CAD programy), pretože umožňuje následne fyzikálne simulovať vlastnosti výrobku. Nevýhodou tejto metódy je to, že modelovanie je obmedzené len na použitie základných geometrických telies (primitív) ako napríklad guľa (spehre), torus, cylinder, cone a nurbsová plocha (nurbs surface). 

Druhou metódou je povrchová reprezentácia. Tu už nie sme odkázaní na geometrické primitívy, pretože objekt je konštruovaný len pomocou polygónov svojho povrchu. Povrch objektu sa skladá z bodov (vertexov), ktoré sú pospájané úsečkami do mnohouholníkov (polygónov). Takto môžeme reprezentovať prakticky akýkoľvek predmet pomocou polygonálnej siete, čo je z hľadiska univerzálnosti priam ideálne. Najvýhodnejšia je reprezentácia, ak sú dané polygóny trojuholníky, pretože s nimi sa počíta najjednoduchšie.

V skutočnosti sa pre vizualizáciu parametrickej reprezentácie požíva povrchová reprezentácia, ktorá je neporovnateľne jednoduchšia pre zobrazovanie. Prevod sa robí pomocou facetovania (faceting), ktorý skonvertuje parametricky zadaný objekt na trojuholníky, na základe požiadaviek na presnosť vizualizácie, ktoré sa potom zobrazujú na obrazovku.